Jedno je podľa nej totiž ľahko zameniteľné s anglickým slovom "nový" a druhé je v angličtine zhodné s bežným priezviskom, uviedol hovorca organizácie. Kým WHO v piatok zaradila variant B.1.1.529 medzi znepokojujúce a priradila jej grécke písmeno omikron, objavovalo sa v médiách označenie písmenom ný. Na sociálnych sieťach sa neskôr vyrojili špekulácie, prečo organizácia preskočila dve grécke písmená, uviedla agentúra Reuters.
WHO začala pomenovávať jednotlivé varianty koronavírusovej infekcie podľa gréckej abecedy na konci mája. Cieľom bolo názvy zjednodušiť pre verejnú komunikáciu a zároveň sa vyhnúť stigmatizácii jednotlivých krajín, v ktorých boli nové varianty prvýkrát odhalené. Napríklad indická vláda svojho času kritizovala označenie indický variant pre variant B.1.617.2, ktorý odhalili zdravotníci prvýkrát vlani práve v tejto ázijskej krajine.
Doteraz WHO identifikovala päť znepokojujúcich variantov (variants of concern) koronavírusu: alfa, beta, gama, delta a po novom omikron. O stupeň nižšie sú sledované varianty (variants of interest), medzi ktoré patrí lambda či mí. Po gréckych písmenách boli pomenované aj niektoré iné varianty, tie však nespĺňajú kritériá pre zaradenie do týchto dvoch kategórií.
To viedlo k špekuláciám, či sa nevyhla písmenu ksí kvôli obavám z hnevu čínskeho prezidenta, napísal denník The New York Times. WHO sa totiž riadi anglickými prepismi gréckej abecedy, ktoré sa v prípade vynechanej dvojice píšu "nu" a "xi". Anglický prepis mena čínskej hlavy štátu Si Ťin-pchinga je "Xi Jinping".
Hovorca WHO Tarik Jašarević v sobotu vysvetlil, že grécke písmeno ný (v angličtine nu) je veľmi ľahko zameniteľné vo výslovnosti s anglickým termínom "new", čo po slovensky znamená nový. A termín ksí (v angličtine "xi") podľa neho organizácia nepoužila, pretože to je v niektorých regiónoch bežné priezvisko. Zároveň doplnil, že sa WHO snaží pri pomenovávaní chorôb hľadať také názvy, ktoré neurážajú žiadne "kultúrne, sociálne, národné, regionálne, profesijné alebo etnické skupiny."
Vírusy boli v minulosti často pomenovávané podľa miest, kde boli prvýkrát objavené, napísala už skôr agentúra Reuters a pripomenula príklad krvácavej horúčky ebola, ktorá nesie meno po rovnomennej konžskej rieke, kde vírus zdravotníci prvýkrát detekovali. Tento prístup však môže jednotlivé miesta poškodzovať a môže byť aj nepresný, ako tomu je v prípade pandémie takzvanej španielskej chrípky z roku 1918, ktorej pôvod nie je známy, podotkla agentúra.
