Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) podľa neho neodvádzajú štátu dosť peňazí, a to je neférové voči zamestnancom. Navrhuje preto niekoľko zmien, ktoré by mali tento nepomer zmierniť. Koľko platia živnostníci dnes a koľko by platili po novom?
Celý štát leží na pleciach zamestnancov, lebo živnostníci odvádzajú veľmi málo, a to sa musí zmeniť. Asi tak sa dá zhrnúť odkaz, ktorý šéf rezortu financií adresoval 400-tisíc samostatne zárobkovo činným osobám.
Tak ako zamestnanci, aj živnostníci by mali okrem dane z príjmov platiť už iba jeden poistný odvod. Ako by sa vás to dotklo, by zrejme záviselo od toho, aké výdavky si uplatňujete.
Ak výdavky preukazujete, naďalej by ste si ich mohli odčítať od základu dane, ale popri 19-percentnej dani by ste museli platiť ďalších 29 percent formou odvodu.
Ak patríte do druhej skupiny, ktorá využíva tzv. paušálne výdavky, povinnosti voči daniarom by ste mohli vybaviť paušálnou daňou vo výške 29 percent hrubých príjmov. Ešte stále by ste odvádzali menej ako zamestnanec s rovnakým príjmom.
„Možno na konci nedostaneme od SZČO nič navyše, ale bol by som veľmi rád, aby platili viac,“ povedal Matovič.
Masové rušenie živností?
Zástupcovia živnostníkov chcú diskutovať o tom, ako poctivých podnikateľov odlíšiť od tých, ktorí hľadajú spôsoby, ako systém zdaňovania a odvodov obchádzať. Upozorňujú však na to, že opatrenia sa môžu minúť účinku a ich dôsledky môžu ešte viac zaťažiť štát.
„Chápeme potrebu úpravy zdanenia živnostníkov, ale keď sa vhodne nenastaví a nevezmú sa do úvahy špecifiká samostatného podnikania, tak úsilie o vyšší výber daní sa môže ľahko premeniť na masívne rušenie živností a nárast počtu nezamestnaných, čo v konečnom dôsledku zvýši tlak na štátny rozpočet,“ reaguje Slovenská živnostenská komora.
Minister financií tvrdí, že dva milióny zamestnancov cez dane a odvody platia 16 miliárd eur ročne, zatiaľ čo 400-tisíc SZČO iba 800 miliónov eur. To podľa neho nie je fér.
A čo nároky na dávky?
Návrh daňovo-odvodovej reformy rieši iba povinnosti pracujúcich voči finančnej správe a poisťovniam. Žiadnym spôsobom nenaznačuje, ako by to ovplyvnilo ich nároky na dávky zo Sociálnej poisťovne.
Komora píše, že porovnávanie zamestnanca so živnostníkom je nevhodné a neprimerané aj preto, že sa odlišujú sociálnym zabezpečením a nárokom na dávky.
Živnostníci dnes nemajú nárok na také dávky ako zamestnanci. Práve preto, že odvádzajú menej, majú často oveľa nižšie nemocenské, materské, ako aj dôchodky.
