V utorok uplynulo 30 rokov od masakra v Leopoldove, ktorý si vyžiadal život piatich bacharov. Skupina odsúdených sa vtedy rozhodla utiecť z väznice a za ich šialený plán zaplatilo životom 5 príslušníkov väzenskej stráže, medzi nimi aj Milan Černý († 50). Jeho manželka Sidónia (79) na svoju lásku myslí každý deň aj po dlhých rokoch. A nie je sama. Dcéra Jitka (55) si dodnes pamätá okolnosti, za ktorých prišla o milovaného tatina.
Sidónia (79) v osudný deň čakala doma na svojho manžela. Milan mal prísť po nočnej domov. Neprišiel... „Samota, prázdnota a nič. Boli by sme veľmi radi, keby tu bol. Ani neviete, ako som ho ja v živote potrebovala, ale už je to tam a už nikdy nebude život taký, aký bol. Už sa to nikdy nezmení.
Ani sa mi už veľmi nechce žiť. Každý má svojho človeka pri sebe, a ten môj je tam hore. Boli sme spolu 25 rokov,“ vraví nešťastná žena so slzami v očiach. Stratu milovaného muža dodnes považuje za pohromu. Milanova dcéra Jitka (55) mala 25 rokov, keď prišla o otca. Na deň, keď sa to stalo, nedokáže zabudnúť. „Prišli nám povedať, že otec zomrel, odvtedy je a bolo všetko inak. Sme však veľmi rady, že sa na neho spomína dodnes,“ povedala Jitka, ktorá má už dnes vlastnú rodinu. Žiaľ, Milan sa vnúčat nedožil...
Prekračovali mŕtvoly
Bývalý kolega zavraždených Eduard (55) si na krvavý 23. november 1991 spomína so slzami v očiach. „To sa nemalo stať. Ja som v tento deň narodený, tak som oslavoval. Okolo desiatej hodiny nás všetkých ťahali do práce. Keď som videl to, čo tu bolo, tak som aj vytriezvel. Každý, kto išiel dovnútra, musel prekračovať dve mŕtvoly. Boli to moji kolegovia a dobre sme sa poznali a všetci to boli úžasní ľudia. Jeden lepší ako druhý. Kolega Marián Zenner tu pracoval len tri mesiace. Zomrel. On tú basu ešte ani len nepoznal,“ uzavrel so stiahnutým hlasom Eduard, ktorý v tom čase pracoval v base ako referent výchovy.
Bacharov popravili brutálnym spôsobom
Najkrvavejší útek väzňov v slovenskej histórii sa odohral 23. novembra 1991, keď sa skupina odsúdených (Ondrej Harvan, Dalibor Bajger, Tibor Polgári, Vladimír Duda, Miloš Uriga, Bartolomej Botoš a Václav Fedák) rozhodla ujsť z leopoldovskej väznice. Počas ich úteku prišli brutálnym spôsobom o život bachari Milan Černý († 50), Milan Galbavý († 34), Igor Jošt († 28), František Sloboda († 37) a Marián Zenner († 20).
Dobodali ich unikajúci zločinci, vedení nebezpečným recidivistom Tiborom Polgárim, ktorí sa chceli za každú cenu dostať na slobodu. Dvoch väzňov chytili policajti už o niekoľko hodín po prestrelke v Piešťanoch, ďalší piati unikali. Špeciálne jednotky polície ich zadržali v nedeľu 24. novembra 1991 popoludní pri obci Žlkovce, len pár kilometrov od Leopoldova.
Na začiatku februára 1993 bol nad väzňami vynesený rozsudok. Krajský súd v Bratislave odsúdil na doživotný trest Harvana, Polgáriho a Urigu. Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Bajger a Fedák na 15 rokov a Botoš na 18 rokov. Harvan sa v roku 1993 v cele obesil. Fedáka pustili z väzenia v roku 2009 a Dudu v roku 2011. Bajgera prepustili v roku 2015. Následne prepustili aj Botoša. Aktuálne si tresty odpykávajú len Polgári a Uriga.
