Zo správy Pentagónu vyplýva, že Peking by mohol mať do roku 2027 až 700 jadrových hlavíc. Do roku 2030 by tento typ arzenálu mohol prekročiť hranicu tisíc kusov, čo je dvaapolkrát viac, ako Pentagón odhadoval vlani.
AFP pripomenula, že pred rokom sa v správe Pentagónu o Číne uvádzalo, že krajina červeného draka má asi 200 jadrových hlavíc a do roku 2030 ich počet zdvojnásobí.
Čína podľa Pentagónu investuje do rozširovania počtu svojich pozemných, námorných a vzdušných jadrových platforiem a buduje infraštruktúru potrebnú na podporu tohto rozsiahleho rozšírenia svojich jadrových síl. Zároveň spresnil, že rovnako ako dve popredné jadrové mocnosti USA a Rusko aj Čína buduje tzv. jadrovú triádu. Ide o označenie trojzložkovej štruktúry jadrovej výzbroje, umožňujúcej prvý či odvetný úder voči protivníkovi. Zložky jadrovej triády sú určené spôsobom dopravenia jadrovej zbrane na miesto určenia a sú nimi strategické bombardéry (zo vzduchu), medzikontinentálne balistické rakety (zo zeme) a balistické rakety odpaľované z ponoriek (z vody).
V najnovšej správe Pentagónu sa uvádza, že Čína sa pravdepodobne neusiluje o možnosť spustiť nevyprovokovaný jadrový útok na protivníka vybaveného jadrovými zbraňami, ale skôr chce odradiť od útokov ostatných geopolitických aktérov tým, že bude "udržiavať vierohodnú hrozbu jadrovej odvety".
