Komunistickej strane Ruskej federácie (KPRF) pripadne na základe výsledkov volieb zo 17. až 19. septembra 57 kresiel. O rozdelení mandátov informoval web Meduza.io s odvolaním sa na utorňajšie vyjadrenie ruskej Ústrednej volebnej komisie (ÚVK). Tá tiež oznámila, že už sčítala všetkých 100 percent odovzdaných hlasov, avšak konečné výsledky volieb oznámi až v piatok.
Strana Spravodlivé Rusko-Za pravdu bude mať v Dume 27 poslancov a za Liberálnodemokratickú stranu Ruska (LDPR) bude v dolnej komore parlamentu 21 poslancov. Do parlamentu sa hneď na prvýkrát prebojoval aj nový politický subjekt s názvom Noví ľudia, ktorý bude zastupovať 13 poslancov. Strana Noví ľudia vznikla len vlani a je označovaná za projekt sponzorovaný Kremľom. Po jednom poslancovi budú mať v Dume strany Občianska platforma, Vlasť a Strana rastu. Päť kresiel obsadia kandidáti zvolení do parlamentu bez podpory niektorej z politických strán.
Zachovanie dominantného postavenia strany Jednotné Rusko v Štátnej dume sa považovalo za kľúčové pre Kremeľ pred prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia v roku 2024. Súčasné funkčné obdobie prezidenta Vladimira Putina sa skončí v tomto roku. Očakáva sa, že sa buď pokúsi o znovuzvolenie, alebo zvolí inú stratégiu, ako sa udržať pri moci.
Z účasti na parlamentných voľbách bola na základe rozhodnutia úradov vylúčená väčšina opozičných politikov. Ruské úrady totiž vyhlásili organizácie napojené na uväzneného opozičného lídra Alexeja Navaľného za extrémistické, pričom nový zákon bráni každému, kto je s nimi akokoľvek spojený, uchádzať sa o verejnú funkciu.
Tím okolo Navaľného preto v rámci projektu Chytrého hlasovania svojim sympatizantom odporúčal, ktorých kandidátov iných strán vo voľbách podporiť, aby takto pomohli "odstaviť" kandidátov Jednotného Ruska. Voľby boli poznačené mnohými sťažnosťami na porušovanie volebného zákona a nezrovnalosťami. Nezúčastnili sa na nich ani pozorovatelia zo zahraničia delegovaní zvyčajne Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
