Uviedla to agentúra AFP, ktorá pripomenula, že Hazári - perzsky hovoriaca národnostná menšina hlásiaca sa k šiitskej vetve islamu - boli pre svoju vieru dlhodobo prenasledovaní fundamentalistickým hnutím Taliban, ako aj Islamským štátom (IS).
Spravodajca AFP vo svojej správe citoval z vyjadrení príslušníkov tejto menšiny, ktorí v rozhovore s ním deklarovali, že odkedy Taliban v polovici augusta ovládol Afganistan, cítia sa menej ohrození.
"Predtým sme sa počas piatkových modlitieb obávali útokov teroristických skupín, najmä IS," povedal Mahdí Hasanzadáh. Dodal, že teraz "je hrozba zatiaľ malá".
Hazári zastávali v predchádzajúcich afganských vládach podporovaných USA aj významné posty. Teraz však majú obavy z možných dôsledkov, ak nebudú mať zastúpenie v novej vláde Talibanu tvorenej militantmi zo "starej gardy" tohto fundamentalistického hnutia.
Hasanzadáh spresnil, že nová vláda je "do značnej miery" tvorená príslušníkmi jediného etnika - Paštúnmi, ktorí v Talibane dominujú a sú aj najväčšou etnickou skupinou v Afganistane. "Nevidíme žiadnu účasť Hazárov, čo vyvoláva obrovské obavy," povedal.
Imám spomínanej kábulskej mešity, Abdal Kádir Alamí, v rozhovore s AFP uviedol, že stále dúfa, že vláda Talibanu bude neskôr zastupovať všetkých ľudí v krajine. "Niet pochýb o tom, že ľudia v Afganistane chcú inkluzívnu vládu, v ktorej budú zastúpené všetky etnické skupiny, stúpenci všetkých vierovyznaní a rôzne segmenty spoločnosti," zdôraznil.
Podľa niektorých odhadov bola koncom 19. storočia zmasakrovaná takmer polovica hazárskeho obyvateľstva, pričom mnohí preživší boli neskôr zotročení, keď ich tradičné územie dobyli Paštúni, pripomenula AFP.
