Podpaľujú ventilačné systémy či sa dokonca pomocou ťažkej techniky prebijú do týchto úkrytov. Takýto útok môže trvať celé dni. Nasleduje bitie a v niektorých prípadoch aj popravy zajatcov. Okrem zamestnávateľov piráti zvyknú kontaktovať aj rodiny zajatých námorníkov, aby urýchlili odovzdanie výkupného. Počas telefonátov rodinám neváhajú svoju obeť biť či mučiť. Väčšina unesených pochádza z juhoázijských krajín alebo z Indie, zajatých Európanov alebo Američanov je omnoho menej, preto sa tieto príbehy nedostávajú na obrazovky tak často.
Do boja s pirátmi
Vzhľadom na rozsiahle škody a neistotu v námornej doprave, ktoré piráti spôsobujú, sa musia prepravné spoločnosti i vlády účinne brániť. Okrem špeciálnych, dobre vyzbrojených vojenských jednotiek strážiacich najpostihnutejšie oblasti okolo Afriky, ale aj v Indickom oceáne, podnikajú majitelia lodí aj ďalšie opatrenia. Predovšetkým utajujú lodné trasy, alebo si najímajú ozbrojenú ochranku priamo na palubu lodí. Výnimkou nie sú ani plavidlá doslova obalené ostnatým drôtom, ktorý zabráni nalodeniu pri prepadnutí.
S príchodom epidémie COVID-19 sa situácia na moriach ešte zhoršila. Pre lockdowny, úbytok turistov a rôzne ekonomické obmedzenia prišlo o živobytie mnoho obyvateľov chudobných krajín v oblasti Indického oceánu. Pirátstvo je jednou z možností, ako si stratený príjem vynahradiť. Počet útokov na lode sa napríklad počas prvých mesiacov roku 2020 zdvojnásobil.
Mnohé posádky lodí ostali pre šíriacu sa nákazu na palubách a zatvorené prístavy na moriach úplne bez podpory. Niektorých plavidiel sa ich majitelia vzdali, pretože náklady na záchranu lodí a ich posádok by boli z ich pohľadu príliš vysoké.
Ako sa zhodli viaceré medzinárodné organizácie, ochrana námorných ciest a dobre vyzbrojené jednotky problém s pirátstvom nevyriešia, pokiaľ budú mať piráti podporu a kým sa nezlepší ekonomická situácia v najnebezpečnejších regiónoch. O moderných námorných pirátoch sme preto ani v roku 2021 nepočuli naposledy a ich obete budú ešte pribúdať.
Nešťastná plavba okolo sveta
Do zajatia pirátov sa nedostávajú len námorníci na obchodných lodiach. Známy je príbeh dánskeho páru Johansenovcov, ktorí sa v roku 2010 vybrali aj so svojimi tromi deťmi v tínedžerskom veku na plavbu okolo sveta. Manželia Jan a Birgit Marie boli skúsení jachtári, a tak na svoju jachtu ING zobrali svoje tri deti, synov Runeho a Hjalteho a dcéru Naju spolu s ďalšími dvoma členmi posádky. Po tom, čo už mali za sebou veľkú časť cesty, vyslali 24. februára 2011 signál SOS, pretože boli napadnutí somálskymi pirátmi.
Tí spočiatku za rodinu žiadali 4 milióny eur. Z jachty ich presunuli do dediny Hul-Anod na severovýchode Somálska, kde sa ich pokúsili vládne jednotky oslobodiť. Po neúspešných vyjednávaniach a útoku ich piráti najprv odviezli na materskú pirátsku loď a neskôr opäť na somálsku pevninu. V zajatí nakoniec strávili dlhý polrok, až kým dánska vláda nevyplatila výkupné, ktoré sa odhadovalo na 2 568 000 eur.
Ako neskôr Jan Quist Johansen priznal, rozhodnutie plaviť sa oblasťou plnou pirátov bolo to najhoršie. Napriek tomu, že rodina plávala s vypnutou elektronikou a že zverejnila nesprávne údaje o svojej ceste, piráti ju predsa len zajali.
