Spojené štáty v pondelok oznámili, že vzťahy s budúcou afganskou vládou závisia od krokov Talibanu. Podľa analytika nie je vylúčené, že sa USA v budúcnosti pokúsia o akúsi formu intervencie v nepokojnej krajine.
"(Prípadnú intervenciu USA) by som nevylučoval, ale budú sa strániť toho, aby sa (prípadná) operácia opierala o pozemnú armádu. Bude to predovšetkým založené na spravodajskej činnosti a potom aj na letectve a prieskume priestoru," myslí si Klavec, ktorý v budúcnosti nevylučuje ani prípadnú intervenciu štátov susediacich s Afganistanom.
"Myslím si, že môžu prísť jednotlivé zásahy okolitých štátov, ak budú cítiť ohrozenie, napríklad vlády Tadžikistanu, Uzbekistanu, Turkménska, a na druhej strane aj Pakistanu, ktorý by sa mohol cítiť ohrozený vzostupom paštúnskej vetvy Talibanu," povedal.
Bojové schopnosti militantného hnutia môže podľa analytika ovplyvniť aj postoj talibov k bývalým príslušníkom afganskej armády. V tejto chvíli je podľa neho otázne, či Taliban prijme do svojich bojových štruktúr niektoré špeciálne jednotky, ktoré pomáhali cvičiť americkí, britskí či francúzski inštruktori.
Do Afganistanu sa vrátil spoluzakladateľ Talibanu Abdal Ghaní Barádar
Vedúci politického úradu militantného hnutia Taliban Abdal Ghaní Barádar pricestoval do Kábulu. V utorok o tom informovala agentúra AFP, ktorá sa odvolala na vyhlásenie hovorcu talibov.
"Abdal Ghaní Barádar a ďalší vysokí predstavitelia pricestovali do svojej milovanej krajiny v popoludňajších hodinách," oznámilo hnutie na sociálnej sieti Twitter.
Barádar je spoluzakladateľom Talibanu. Jeho život podľa AFP zmenila sovietska invázia z roku 1979, ktorá z neho urobila mudžahída a podľa všetkého aj bojovníka. V roku 2001, po intervencii Spojených štátov a páde Talibanu, bol súčasťou malej skupiny povstalcov pripravených na dohodu o uznaní novej administratívy v Kábule. Táto iniciatíva sa však ukázala ako neúspešná.
Ako jedného z vojenských lídrov Talibanu ho v roku 2010 zatkli v pakistanskom Karáči. V roku 2018 ho prepustili na slobodu, najmä pod tlakom Washingtonu. Vďaka rešpektu rôznych frakcií Talibanu bol vymenovaný za vedúceho politického úradu hnutia so sídlom v Katare, odkiaľ viedol rokovania s Američanmi, ktoré nakoniec viedli k stiahnutiu zahraničných jednotiek z Afganistanu. Bol aj súčasťou mierových rozhovorov s afganskou vládou, ktoré sa však skončili bez úspechu.
