Počas najbližších nocí nám obloha ponúka poriadnu dávku romantiky v podobe padajúcich hviezd. „Podmienky na pozorovanie meteorického roja Perzeidy sú tento rok výborné. Mesiac bude pozorovanie rušiť iba minimálne, pretože skoro zapadne. Ak chcete kométy dobre vidieť, je potrebné ísť mimo mesta či dediny, kde nie je svetelný smog,“ poradil riaditeľ hvezdárne. Podľa Petra Horáleka z Fyzikálneho ústavu v Opave bude frekvencia meteorov stúpať a v priebehu noci z 12. na 13. augusta môžete vidieť na bezmesačnej oblohe mimo miest približne o 4. hodine ráno až 80 meteorov za hodinu.
Slzy sv. Vavrinca sú pozorovateľné od 17. júla do 24. augusta, no najviac hviezd padá každoročne okolo 12. augusta. Podľa Rapavého častice meteorického roja sa stretávajú so Zemou rýchlosťou 59 km/s a vysoko v atmosfére a vo výške 120 – 80 km, sa vyparia. „Tento svetelný úkaz – meteor je zánikom malého medziplanetárneho telieska. Telieska sú ako zrnká piesku a ak ho uvidíme, uvedomíme si, že sme boli svedkami jedinečného úkazu, ktorý sa nebude už nikdy opakovať. Možno aj preto sa traduje, že pri zbadaní meteoru si treba niečo priať,“ uzavrel.
Fotku perzeidov ocenila NASA
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) 9. augusta 2021 publikoval snímku s názvom „Perzeus a stratené meteory“. Jeho autormi sú Slovák Tomáš Slovinský a český astrofotograf Petr Horálek. Fotografia autorom zabrala stovky hodín a upozorňuje na problém svetelného znečistenia, kvôli ktorému sú podobné úkazy čoraz ťažšie pozorujú.
Snímka vznikla počas minuloročného maxima meteorického roja Perzeidy na dvoch miestach s odlišnou mierou svetelného znečistenia. Tomáš Slovinský zaznamenával meteory z obce Runina v Parku Tmavej Oblohy Poloniny. Petr Horálek fotil nad Sečskou priehradou. Rozdiel medzi týmito miestami je až 1 000 hviezd, o ktoré je sečská obloha ochudobnená oproti Poloninám.
Ako vzniká meteorický roj?
Kométa sa pri svojom obehu okolo Slnka zahrieva a odpadávajú z nej rôzne čiastočky. Ak sa dráha tejto kométy pretína s dráhou Zeme, tak každý rok jej úlomky padajú do zemskej atmosféry. V jeden deň tak môžeme pozorovať až desiatky meteorov za hodinu, teda meteorický roj.
Prečo slzy sv. Vavrinca?
Svätý Vavrinec bol jedným zo siedmich diakonov, ktorí boli umučení za rímskeho cisára Valeriána. Vavrinec mal všetky poklady cirkvi odovzdať cisárovi, no ten všetok majetok rozdal chudobným. Rozzúrený cisár ho dal mučiť a upáliť na železnom rošte nad žeravým uhlím v Ríme 10. augusta 258. Niekoľko nocí po Vavrincovom upálení bolo na oblohe pozorovaných množstvo padajúcich hviezd, ktoré boli nazvané slzami svätého Vavrinca.
