Kanadskému lekárovi Frederickovi Bantingovi a jeho asistentovi Charlesovi Bestovi sa 27. júla 1921 po prvý raz podarilo izolovať použiteľný pankreasový hormón inzulín. Otvorili tým cestu k liečbe ľudí trpiacich na cukrovku, ktorá bola dovtedy považovaná za smrteľnú.
"Inzulín je jedným z popredných medicínskych zázrakov 20. storočia. Pred objavením inzulínu v roku 1921 deti a dospelí, u ktorých sa rozvinula cukrovka, najčastejšie zomierali v priebehu niekoľkých dní až mesiacov a možno aj niekoľkých rokov. S príchodom inzulínovej terapie sa táto časová os predĺžila na desaťročia," napísal americký pediater a klinický výskumník Chris Feudtner, ktorého citoval portál Pensylvánskej univerzity Penn Today.
Frederick Banting chcel v 20. rokoch 20. storočia objaviť dovtedy neznámy hormón. O pomoc sa obrátil na fyziológa torontskej univerzity Johna Macleoda. Ten mu poskytol laboratórium, 21-ročného asistenta Charlesa Besta a desať pokusných psov. Dňa 27. júla 1921 úspešne odstránili jednému zo psov pankreas. Podžalúdkovú žľazu spracovali na extrakt, ktorý intravenózne vstrekli druhému pokusnému psovi bez pankreasu. Neskôr chemik James Collip pripravil čistý extrakt. V roku 1922 Banting a Best podali inzulín 14-ročnému chlapcovi, ktorému tým zachránili život.
"V januári 1922 sa chlapec menom Leonard Thompson stal prvým človekom, ktorý dostal injekciu inzulínu, čo mu zachránilo život. Bol to skutočne zázrak modernej medicíny," tvrdí Mitchell Lazar, riaditeľ Inštitútu pre cukrovku, obezitu a metabolizmus v článku pre Penn Today.
V roku 1923 získali Frederick Banting spolu s Johnom MacLeodom Nobelovu cenu za objav inzulínu. Banting sa stal prvým Kanaďanom, ktorý dostal toto prestížne ocenenie.
Diabetes mellitus je chronické metabolické ochorenie spôsobené nedostatkom inzulínu alebo jeho malou účinnosťou. V organizme dochádza k zlému využitiu glukózy (cukru). Diabetes mellitus sa delí na dva hlavné typy. Prvý typ je tzv. závislý na inzulíne, ktorý vzniká častejšie v mladom veku človeka, môže sa končiť ťažkými akútnymi komplikáciami a stavmi. Druhý typ, tzv. nezávislý na inzulíne, vzniká skôr medzi vekovo staršími, často obéznymi pacientmi, ktorí majú na vznik choroby dedičné predpoklady.
