Síce vravíte, že nemáte žiadne konkrétne ambície alebo plány, no ekologické témy by sa dali najlepšie presadiť v politike. Toto vás neláka?
Súhlasím, ale politika je náročná disciplína, ktorej náročnosť je mnohokrát zvonku podceňovaná. Byť dobrým komunikátorom zelených tém je veľmi málo, byť človekom, ktorý vie zostaviť niekoľko storiek na instagrame, to nestačí. Oveľa šikovnejší ľudia, schopnejší manažéri v politike zlyhali. Nemyslím si, že na také niečo mám schopnosti, nemám riadiacu skúsenosť. Keby množstvo ľudí nepreceňovalo svoje schopnosti, tak možno by sme v tej politike mali aj menej prešľapov a sklamaní.
Vy mnohé témy komunikujete veľmi otvorene, ste extrovert, ktorý akoby nemal tabu. Je to naozaj tak?
Naozaj si neviem predstaviť tému, pri ktorej by som povedal, že poďme od tohto preč, lebo mi je to nepríjemné. Je to preto, že podľa mňa tabu, ktoré vznikli naprieč storočiami v spoločnosti, sú škodlivé. Potom prinášajú také absurdné situácie, že vlastné deti sa svojim rodičom boja povedať napríklad to, že majú problém s plodnosťou. Vzniká z toho čudno a je to len preto, že z tejto témy sa vytvorilo celospoločenské tabu. Takto si komplikujeme tie najzákladnejšie rodinné či spoločenské väzby.
Nedávno mali svoj sviatok všetci otcovia. Vás táto rola zatiaľ obchádza, respektíve na ňu ešte len čakáte. Cítite aj so stúpajúcim vekom, že sa vo vašom živote otvára nejaká diera, ktorú nedokáže nič okrem detí zaplátať?
Nie. My sme si touto témou prešli už pred niekoľkými rokmi, nie je to o tom, že teraz sme prekvapení a smutní. Svoj život si žijeme nadštandardne spokojne, ale zároveň sme súčasťou adopčného programu. Čiže sme otvorení tomu, že k nám jedného dňa možno niekto príde. To, že dieťa nebude naše vlastné, nie je až taký problém, problémom je, že adopcia povedzme rómskych detí či detí s inými špecifikami je tabu. A sme pri tom, o čom sme sa bavili pred chvíľou. Ak môžeme pomôcť rozpustiť toto tabu, dodať odvahy rodičom, aby išli do adopčných programov, tak to pre nás má zmysel. V každom prípade to môže však celé dopadnúť tak, že si možno nevezmeme žiadne dieťa, bez ohľadu na to, či je alebo nie je rómske. Je to téma, pred ktorou máme stále veľký rešpekt.
Uvedomujete si, že po vašich vyhláseniach, že sa nebránite adopcii rómskeho dieťaťa, to od vás mnohí očakávajú a ak sa tak nestane, budú vám to vyhadzovať na oči?
Rozumiem, ale celé to aktuálne vôbec nie je v našich rukách. Sme v poradí v Bratislavskom kraji, kde je najviac čakateľov na adopciu z celého Slovenska, je tu aj najviac ľudí na čakačke bez určenia etnika – poviem to surovo, mnoho párov nás môže s rómskym dieťaťom predbehnúť, a tak na nás môže nakoniec vyjsť dieťa majority. Ja som si už za tie roky zvykol, že sú témy, kde ľudia majú zaškatuľkovaný nejaký svoj názor a je úplne jedno, aké dôkazy by som im predložil, aj tak tomu nebudú veriť.
Kultúrny život na Slovensku ožíva. Nenastal čas na druhé rodinné divadelné predstavenie?
My sme ešte nedohrali ani to prvé, lebo prišla korona. Na jeseň plánujeme s Adelkou návrat na divadelné dosky s Odchodmi vlakov. Keď všetky tie odložené predstavenia odohráme, uvidíme, ako budeme nastavení. Ja budem mať zároveň dosť práce aj s účinkovaním v muzikáli Voda a krv nad vodou, ktorý sa na jeseň vráti na Novú scénu a potom aj do slovenských kulturákov a hál. Uvidíme, koľko bude reálne času.
