Pre TASR to uviedol analytik portálu Euractiv Slovensko Michal Hudec. V týchto dňoch je na oficiálnej návšteve Dánska prezidentka SR Zuzana Čaputová a jedným z cieľov jej návštevy je poukázať na inovatívne riešenia v oblasti zelenej transformácie, ktorými sa môže Slovensko inšpirovať.
Systém nakladania s odpadom funguje v Dánsku mierne odlišne ako na Slovensku. Tu zber a financovanie zabezpečujú organizácie zodpovednosti výrobcov. "Rozšírenú zodpovednosť výrobcov (RZV), ako funguje na Slovensku, v Dánsku nepoznajú, pričom je jedinou z dvoch krajín Únie, ktorú RZV v oblasti obalových odpadov nezaviedli," približuje Hudec. Dodáva, že v Dánsku zber zabezpečujú priamo samosprávy, ktoré sa združujú do väčších celkov. Spolu ich je 32.
Na konci 70. rokov sa v Dánsku viac ako polovica odpadov ukladala na skládky. Vtedajšie vlády sa podľa Hudeca rozhodli rozširovanie skládok riešiť zariadeniami na energetické zhodnocovanie odpadov (ZEVO). V súčasnosti ich tam je 23 a vyrábajú päť percent dánskej elektriny. "Pomerne dlhú dobu to pre Dánov bolo výhodné, keďže spaľovne problém so skládkami skutočne vyriešili a vyrábali lacnú elektrinu," poznamenal Hudec. Dopĺňa, že Dánsko však momentálne skládkuje dve až tri percentá odpadu.
Napriek tomu, že Dáni produkujú veľké množstvo odpadu, nie je ho dosť na to, aby dokázali sebestačne zásobovať spaľovne. Odpad tak musia dovážať zo zahraničia, poukazuje Hudec. Pokračuje, že problémom spaľovní je aj znečistenie ovzdušia v jej okolí, či spomaľovanie rastu miery recyklácie. "Dáni si napriek komplikovanému systému a závislosti od spaľovní dokázali splniť cieľ recyklovať do roku 2020 polovicu vyprodukovaného komunálneho odpadu, hoci len tesne," konštatuje analytik. Dodal, že Dáni zatvárajú spaľovne aj pre to, aby do roku 2024 dosiahli mieru recyklácie 70 percent.
