Zábavný, hoci jeho zmysel pre humor nie každému sedí. Už nejaký čas patrí k najvtipnejším postavám seriálu Panelák, kde hrá rómskeho robotníka a „parťáka“ mu robí Sväťo Malachovský. Predtým divákov spolu zabávali vo vlastnej relácii Oops! René Štúr vie, aké je to pretĺkať sa zo dňa na deň, či dokonca spávať pod mostom. A tiež nemať otca a zrazu mať dokonca troch.
Vaša mama je automobilovou pretekárkou. Ako sa vám z takého prostredia podarilo dostať k herectvu?
Mamina to nerobí profesionálne, je to skôr jej hoby v rámci amatérskeho rely veteránov. Takisto výborne lyžovala na pretekoch, takže sme to museli všetci povinne absolvovať. Hoci aj ja som súťažne športoval, keď som si však zlomil najprv jednu, potom druhú nohu, prešiel som na snoubord. Mama však vo mne videla umelecké ambície a vyslala ma na konzervatórium. Tam som však neuspel, tak som išiel za čašníka, lebo som nebol dobrým študentom.
Nikdy nespomínate otca, prečo?
Mám nevlastného otca, môj biologický otec zomrel. Bol to Balkánec, pôvodom zo Skopje. Od šiestich rokov mám nevlastného otca, ktorý bol učiteľom letectva. Je to veľmi dobrý a spravodlivý človek, vychoval ma. Narodil som sa v Martine, potom sme žili u starých rodičov v Rojkove. Otec odišiel za prácou, keď som mal dva roky. Vrátil sa, keď som mal sedem, ale to som už mal nového - nevlastného otca. Ale dobré to bolo.
Aj keď zo začiatku, keď som mal pocit, že nemám žiadneho otca, mal som starkého, potom prišiel nevlastný otec a nakoniec sme si našli cestu k sebe aj s biologickým otcom. Zrazu som mal troch otcov.
Kedy ste si potom uvedomili, že dosky, ktoré znamenajú svet, sú to pravé?
Kamarátka bývalej frajerky sa ma po strednej škole spýtala, prečo nejdem skúsiť VŠMU, keď som taká papuľa. Vtedy som nad tým asi prvýkrát popremýšľal, a keďže mám rád dobrodružstvo, išiel som do toho. Prijali ma na bábkoherectvo, kde som bol dva roky. Potom som sa však nepohodol s vyučujúcim a rozhodol sa skúsiť to po vlastnej osi.
