Vďaka nemu pred režimom utieklo 17 ľudí, ktorí vo svete mohli začať nový život. Hoci sa František dostal na niekoľko rokov do väzenia, svoje rozhodnutie nikdy neoľutoval.
Vojaci so zbraňami, strážne psy a všadeprítomné nebezpečenstvo tak to vyzeralo počas komunistického režimu pri štátnych hraniciach. Tie viedli aj neďaleko hradu Devín, kde sa včera zišli desiatky ľudí. Spomínali na usmrtených a zranených, ktorí sa snažili o útek za „železnú oponu“ v rokoch 1948 až 1989. Opustiť krajinu im pomáhal aj František Granec. „Keď som sa začal zapájať do ilegálnej prevádzačskej činnosti, mal som 14 rokov. Od roku 1948 až do 1955 som pomohol prekročiť hranicu 17 ľudom,“ spomína František Granec.
František tesne po prepustení z väzenia.
Trasa viedla cez Lamač, Dúbravku, Devínsku Kobylu, potom ich František previedol cez dedkove vinohrady až k rieke Morave. Emigrantom ukázal, kde majú prekročiť rieku, aby sa neutopili. Na rakúskej strane ich čakali ďalší, ktorí s nimi išli do Viedne. František sa za tie roky vystavoval nebezpečenstvu, no dodnes spomína na tých, ktorým pomohol. „Jeden pôsobí ako profesor na univerzite v Montreale, druhý šéfuje počítačovej firme. Za prevádzačstvo som bol odsúdený na päť rokov väzenia a z toho tri som si aj odsedel,“ hovorí František Granec.
Pietny akt s pamätníkmi aj rodinami pozostalých pod Devínom zorganizoval minister obrany Ľubomír Galko.
