Napätie v elektrárni Fukušima: Tlak v reaktore naďalej stúpa>>
Desivý scenár: Hrdinovia, čo bojujú s pohromou vo Fukušime, umrú!>>
Sú naše elektrárne v Jaslovských Bohuniciach či v Mochovciach na niečo podobné pripravené. Podľa odborníkov áno, keďže sú neustále pod dozorom inšpektorov. Ľudia z obcí, ktorí žijú v blízkosti atómových elektrární a nachádzajú sa v pásme ohrozenia pre prípad úniku radiácie sú však po tom, čo sa udialo v Japonsku, v napätí, čo bude ďalej.
V pásme ohrozenia v prípade havárie Mochoviec je 150 obcí, pri jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice to je 100 dedín a miest. Počítajú sa tu všetky, ktoré sú od elektrární vzdialené do 21 kilometrov. Ľudia hranicu kritizujú, pretože podľa nich nemá logiku. V Zemianskych Sadoch by v prípade havárie jadrového zariadenia totiž malo nárok na evakuáciu asi 740 ľudí, ďalších 130 nie. „Poštu a ambulanciu praktického lekára máme v jednej budove. Tí občania, čo budú v čase havárie na pošte, budú v oblasti ohrozenia a musia ich evakuovať. Ľudia u lekára sú mimo pásma ohrozenia a evakuovaní nebudú. Nás delí od evakuácie pri havárii len obyčajná stena,“ krúti hlavou zdravotná sestra zariadenia.
KLIKNITE na obrázok - otvorí sa vo veľkom rozlíšení
Rovnako je na tom aj materská škôlka, kde sa jedna trieda nachádza v pásme ohrozenia, druhá už nie. „Neviem si predstaviť, ako by sa to skutočne riešilo, ak by k niečomu došlo,“ povedala učiteľka materskej školy. Pre Trnavský kraj má mesto 40 krytov civilnej ochrany, do ktorých by sa mohlo ukryť maximálne 7 000 ľudí. Trnava má však viac ako 60 000 obyvateľov. Pri akejkoľvek havárii by sa ostatní ľudia museli ukryť do pivníc.
Odborníci slovenských atómiek však o bezpečnosti nepochybujú. Podľa nich sú postavené tak, aby vydržali. Pre prípad výpadku dodávky elektriny sú pripravené minimálne 3 dieselové motory a ďalšie mobilné generátory, ale chladenie reaktora je možné zabezpečiť aj nezávisle od nich. „Podľa dostupných informácií nebolo zlyhanie záložných dieselových systémov vo Fukushime spôsobené zemetrasením, ale až následným cunami, a tento scenár na Slovensku nehrozí,“ povedal špecialista komunikačného útvaru slovenských elektrární Miroslav Šarišský.
Škôlka a deti sú na hranici pásma ohrozenia.
Sme ďaleko od tektonicky živých oblastí
Po piatkovom zemetrasení v Japonsku sa Zem stále chveje. Najsilnejšie zemetrasenia, ktoré zasiahli územie Slovenska, mali magnitúdu max. do 6, boli teda viac než 30-tisíckrát slabšie. Také silné zemetrasenie, aké sa udialo pri japonských brehoch, sa na Slovensku nemôže vyskytnúť. Naše územie leží veľmi ďaleko od mimoriadne tektonicky živých oblastí.
„V prípade výskytu zemetrasenia v blízkosti našich jadrových elektrární môžeme však verejnosť upokojiť. Ich objekty sú dostatočne odolné proti účinkom zemetrasenia. A v prípade Japonska najväčšie škody na jadrových zariadeniach spôsobili ničivé prívalové vlny cunami, ktoré nám suchozemcom určite nehrozia,“ vysvetlil Ján Madarás, geológ Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.
