Predseda Smeru Fico ho zato nazval prekliatím nášho politického systému, premiérka Radičová tvrdí, že o žiadnej novej korune vláda ani na sekundu neuvažovala. Ak by k tomu naozaj došlo, následky by boli katastrofálne a Slovensko by to podľa odborníkov stálo minimálne miliardu eur.
Richard Sulík uviedol, že Slovensko by malo mať plán B návratu k slovenskej korune. Reagoval tak na krízu eurozóny, vysokú zadlženosť krajín a nedodržiavanie stanovených pravidiel, ktoré môžu viesť ku krachu celého systému. Podľa neho je nezodpovedné, aby ostatné krajiny preberali dlhy iných štátov prostredníctvom eurovalu. „Týmto spôsobom sa dá zachrániť Grécko a Írsko, možno Portugalsko. Pokúsiť sa zachrániť Španielsko je hazardom s eurom, nehovoriac o Taliansku, ktorého dlh je o polovicu vyšší ako dlhy Grécka, Írska, Portugalka a Španielska spolu,“ povedal Sulík.
Premiérka Iveta Radičová v reakcii na Sulíkove slová odmietla, že by sa pripravoval nejaký plán B. „O žiadnej novej korune vláda ani sekundu neuvažuje. Považujem tieto úvahy za veľmi nebezpečné,“ povedala Radičová.
Líder Smeru Robert Fico tvrdí, že Sulíkove slová ohrozujú stabilitu eura. „Musí zvážiť a vážiť každé jedno slovo, ktoré povie, pretože vie, že to má vplyv prinajmenšom na vnútorné pomery na Slovensku,“ povedal. „Euro je jediná perspektíva, ktorú máme,“ zdôraznil.
Ak by sa naozaj eurozóna rozpadla, Slovensko by sa k národnej mene muselo vrátiť. Takýto teoretický scenár pripustil aj minister financií Ivan Mikloš. „Veď už sme prešli z československej koruny na slovenskú. Ale tie náklady a dôsledky by neboli ani malé, ani ľahké,“ dodal.
Bývalý splnomocnenec za zavedenie eura Igor Barát to považuje za absolútne nereálne a rozpad eurozóny vylučuje. „Hypoteticky, náklady na zavedenie eura na Slovensku dosiahli rádovo miliardy korún, teda stovky miliónov eur. Rovnako by to bolo pri znovuzavedení koruny. To by boli však len primárne náklady, ktoré by súviseli s legislatívou, informačnými systémami, vytlačením bankoviek, distribúciou...“ myslí si Barát.
Veľmi ťažko sú vyčísliteľné tzv. sekundárne náklady, ktoré by vznikli z toho, že podnikateľské subjekty by museli niesť tzv. kurzové riziko a museli by zápasiť s výkyvmi národnej meny. „Stovky miliónov eur by to stálo len malé Slovensko, obrovský nemecký, francúzsky trh by to stálo bilióny eur. Vylučujem, že by sa návratom ku korune začal seriózny politik vôbec zaoberať,“ uzavrel Barát.
