Svoje posledné zbohom tomuto svetu dala Hana Hegerová († 89), ktorej osobnosť a piesne ostanú v našich spomienkach. Rodina žiali a mnohí fanúšikovia na jej počesť zapálili sviečky, ktorých plameň sprevádza umelkyňu na jej poslednej ceste. Hegerová už dlhšie trpela vážnymi zdravotnými problémami a s nadhľadom sa nebála hovoriť ani o svojom odchode z tohto sveta.
Hana Hegerová žila svoj život s ľahkosťou, a to napriek tomu, že ten sa s ňou v žiadnom prípade nemaznal. Neustále jej do cesty prinášal nové a nové prekážky a postupne jej pribúdali aj zdravotné problémy. Tie ju len nedávno pripútali na nemocničné lôžko, keď musela byť hospitalizovaná v pražskej Nemocnici Na Homolce.
Tam musela podstupovať dialýzu a popasovať sa aj so zlomeným krčkom stehennej kosti. Posledné roky jej života sa zdalo, akoby umelkyňa so svojím odchodom počítala. Tušila, že jej umelecká duša raz bude musieť tento nádherný svet, ktorý si tak veľmi zamilovala, opustiť. Sebe vlastným humorom preto ohlásila podrobné detaily svojej predstavy o poslednom spočinutí. Svojim blízkym prikázala, aby jej telo spopolnili a zároveň, aby jej tak splnili posledné želanie.
„Chcem, aby ste ho vysypali do Dunaja,“ vyhlásila v rozhovore pre časopis Vlasta. Mnohí jej priaznivci hovorili, že keď Hana zaspieva svojím medovým hlasom, pripomína to pokojný šum rieky. Možno aj práve preto si rodáčka z Bratislavy priala spočinúť na krásnom modrom Dunaji.
Žiadala, aby potom jej vnuci položili prázdnu urnu na hrob, kde už odpočíva jej mama a tragicky zosnulý jediný syn Matúš († 60). „Určite ju niekto ukradne,“ mávla rukou umelkyňa. „Ale to mi vôbec nevadí. Ja nechcem, aby tam ľudia chodili a hovorili: Toto je hrob Hegerovej. Ja jednoducho vyšumím,“ uzavrela svoje mrazivé rozprávanie.
Skromná až do konca
Hegerová posledné roky svojho života už ani nevychádzala z bytu na Staromestskom námestí v Prahe. „Som rada, keď sa s paličkou odšuchcem z izby do svojej miniatúrnej spálne. A tiež chodím na prechádzky na terasu,“ opísala svoj jednoduchý život. Pred štyrmi rokmi umožnila redaktorke českého Blesku, aby sa u nej doma porozprávali. Bol to jeden z posledných osobných kontaktov zosnulej umelkyne s médiami.
Najväčšiu radosť jej robili kvety, o ktoré sa vo svojej izbe starala. Ich farby a vône jej dodávali energiu. Svoju neobyčajne pestrú spevácku kariéru vtedy opísala skromne. „O sebe som nemala nikdy vysokú mienku. To, čo zo mňa išlo, som nikdy nepovažovala za pekný spev. A pokiaľ to na vás pôsobilo dobre, tak za to ja nemôžem,“ dodala s úsmevom.
Nešťastia v rodine
Hoci umelkyňa väčšinu svojho života prežila v Čechách, kde sa jej darilo napredovať vo svojej kariére, srdcom vždy ostala Slovenka. Narodila sa v Bratislave a za manžela si dokonca vzala synovca „najväčšieho z básnikov“ Pavla Országha Hviezdoslava Dalibora Hegera. Manželstvo s ním, hoci trvalo len tri roky, jej prinieslo neplánovaného syna Matúša.
