Vraví sa, že koľko ľudí, toľko názorov. Je úplne prirodzené, že nie všetci sa musia zhodnúť na tom istom. Nový Čas nedeľa oslovil odborníkov, aby bilancovali, ako si premiér počínal vo svojej funkcii poča prvého roka vládnutia. Aké hodnotenie mu vystavili?
Má tisíce virtuálnych nepriateľov
Silvia Porubänová, sociologička:
Ak hovoríme o hodnotení roku vlády Igora Matoviča nemali by sme sa samozrejme obmedzovať len na analýzu jeho osoby a premiérskeho pôsobenia. Nebol a nie je „v tom sám“. O fatálnom „darčeku“ pandémie hneď na úvod vládnutia ako nezávideniahodnom východisku a limite už bolo povedané azda všetko. V priebehu uplynulých mesiacov však začal takmer výhradne predseda vlády zosobňovať sklamanie voličov a voličiek z nenaplnených očakávaní, schopnosti spolupráce, absencie kompetentných a efektívnych rozhodnutí a riešení, mizernej komunikácie, ich podceňovania a „zaviňovania“.
Igorovi Matovičovi bola a je vyčítaná málo kultivovaná prezentácia, sebastrednosť, nestabilnosť, útočný prejav, nezvládnutá reaktívnosť, pretrvávajúca závislosť na sociálnych sieťach, ktorá zjavne podmieňuje obsah aj formu jeho vyhlásení, rovnako ako faktickú osamelosť. Má tisíce virtuálnych priateľov a pritom ostáva ako sám vojak v poli. V miernejšej variante boli všetky jeho spomínané charakteristiky viditeľné pri návštevách v zahraničí. Neistotu, nedostatok politického zázemia a pravdepodobne aj skutočnej a osobne vnímanej podpory prekrývala snaha o vtipkovanie, štylizácia do roly originálneho a svojského „neposlušného chlapca“.
V záujme spravodlivosti a objektivity treba dodať, že v zásade platí toľkokrát zažité a overené: bez ohľadu na to, či ste politikom, alebo kýmkoľvek iným, vyhrievajúcim sa aktuálne v priazni verejnej pozornosti, nebude Vám nakoniec odpustené práve to, čím ste pôvodne zaujali až fascinovali. Vlastnosti, spôsoby, „maniere“, humor, zvyky, vzhľad... A mohli by sme pokračovať do nekonečna. Áno, Igora Matoviča priamo do premiérskeho kresla vystrelila jeho neformálnosť, drzosť, „hubatosť“, reaktívnosť, ľudovosť, atď. Suma sumárum všetko za čo bol obdivovaný až milovaný je totožné s tým, za čo je dnes odmietaný až nenávidený. Nesklamal tým, že prevliekol kabát, stal sa z večera do rána štátnikom, prispôsobil sa alebo vyrástol „do funkcie“. Naopak, nie je akceptovaný za to, že sa nevedel, nemohol, nedokázal zmeniť. Bude dobré mať to na zreteli pri akejkoľvek nastávajúcej voľbe, či voľbách.
