Vyplýva to z výskumu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, ktorý poukázal na približne dvojnásobný nárast depresie a úzkosti v porovnaní s rokom 2018. Výsledky v pondelok na tlačovej konferencii predstavil Michal Hajdúk z Katedry psychológie Filozofickej fakulty UK a Ján Pečeňák, prednosta Psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty UK a UNB.
"Výsledky práce sú výrazným a silným signálom. Je to nárast počtu hlavne pri depresii a úzkosti. Na druhej strane si treba uvedomiť, že je to diagnostika cez internet, s človekom by si bolo treba sadnúť a posúdiť jeho stav," skonštatoval Pečeňák. Poznamenal, že do úvahy treba brať fakt, že súčasný stav okolo pandémie sa môže predlžovať a môže pribudnúť viac ľudí, u ktorých to bude spúšťačom rôznych problémov. Pripomenul tiež, že vysokoškolské štúdium je veľmi často obdobím, kedy začínajú chronické psychické poruchy pretrvávajúce do dospelosti.
V rámci výskumu až 72 percent študentov uviedlo, že ich psychické zdravie sa v dôsledku pandémie mierne alebo výrazne zhoršilo. Pri pedagógoch je tento ukazovateľ oveľa nižší, mierne alebo výrazné zhoršenie pripustilo 52 percent učiteľov. Žiadnu zmenu nezaevidovalo 41 percent zamestnancov univerzity.
Prejavy depresie pociťuje 34,3 percenta študentov, prejavy úzkosti 20,1 percenta študentov a 16,5 percenta študentov malo súčasne zvýšenú mieru úzkosti i depresie. Na druhej strane zamestnanci uvádzali závažnejšiu depresívnu symptomatiku v deviatich percentách a výraznú úzkosť v troch percentách prípadov.
Tí, ktorí uvádzali zvýšenú mieru depresie a úzkosti, prežívajú intenzívnejšie stres, menej často žiadajú o pomoc iných a majú aj problémy so spánkom. Sú tiež menej spokojní so zdravím či zvládaním školy a pociťujú nepohodu z výučby. Necítia možnosť spoľahnúť sa na blízkych a cítia sa osamelí.
Ukázalo sa tiež, že mnohí študenti by sa v prípade psychických ťažkostí snažili problém vyriešiť sami. Jednou z uvádzaných bariér pre vyhľadanie pomoci je finančná otázka, dôležitá bola aj obava z toho, čo by si o nich mysleli iní. V súvislosti s pandémiou študentom najviac prekáža nedostatok kontaktu so spolužiakmi, chýbajúca rovnováha medzi školou a súkromím a náročná organizácia aktivít. Zamestnanci rovnako uvádzajú zvýšenú nepohodu spojenú s učením. Podobne im chýba kontakt s kolegami či rovnováha medzi prácou a súkromím.
Otázky vo výskume sa zamerali aj na výskyt rizikového pitia alkoholu medzi mladými ľuďmi. Výsledky poukázali na to, že 21,3 percenta študentov, s častejším výskytom u mužov, vykazovalo rizikové užívanie alkoholu. Takmer tretina študentov zároveň uviedla, že im v minulosti diagnostikovali psychickú poruchu, najčastejšie úzkostné poruchy, depresie a poruchy príjmu potravy.
Zistené údaje z výskumu hodnotí prorektor UK pre vonkajšie vzťahy Radomír Masaryk ako vážnu situáciu, ktorej treba venovať význam. Univerzita plánuje napríklad otvoriť nové infocentrum, ktoré by malo ponúkať viaceré služby, vrátane psychologického poradenstva a poradenstva pre študentov so špecifickými potrebami. Do pozornosti dal aj online duchovné poradenstvo.
Výskum realizovali od 4. do 27. decembra 2020, online dotazník vyplnilo 1786 študentov a 166 zamestnancov. Do výskumu sa zapojili študenti na bakalárskom, magisterskom a tiež doktorandskom stupni.
