Ďalšie sankcie by dostavbu skomplikovali, uviedol podľa ruskej štátnej agentúry Tass hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. "Naši európski partneri a my však máme záujem, aby sa projekt zrealizoval," povedal.
Americký zákon o národnej obrane počíta s rozšírením sankcií proti projektu Severný prúd 2. Dosluhujúci americký prezident Donald Trump však v stredu (23. 12.) vetoval tento zákon.
Či Trumpova administratíva ešte dokáže dokončenie plynovodu zastaviť nechcel Peskov komentovať. "Nie sme tu na to, aby sme veštili z kávovej usadeniny," uviedol. Dodal však, že USA chcú čo najviac sťažiť realizáciu projektu.
Začiatkom decembra sa obnovila výstavba projektu po vyše ročnom prerušení. Dvoma linkami, z ktorých každá má dĺžku 1200 kilometrov, plynovodu Severný prúd 2 by sa malo ročne prepraviť až 55 miliárd kubických metrov (m3) plynu z Ruska do Európy. Projekt v hodnote okolo 9,5 miliardy eur je už na 94 % hotový, k dokončeniu chýba približne 75 kilometrov, predovšetkým južne od dánskeho ostrova Bornholm.
Výstavba sa zastavila koncom roka 2019. Pre sankcie USA projekt opustili obe švajčiarske lode, ktoré kládli potrubie. Americký Kongres predtým, aj napriek kritike zo strany Nemecka a Ruska, schválil zákon na ochranu energetickej bezpečnosti Európy (PEESA). USA pohrozili aj sankciami voči nemeckému prístavu Sassnitz - Mukran na Rujane, kde je uskladnené potrubie pre Severný prúd 2.
USA sa už dlho snažia projekt definitívne zastaviť, tvrdia totiž, že plynovod príliš zvýši závislosť Európy od ruského plynu. Kritici, naopak, tvrdia, že USA len chcú do Európy dovážať viac skvapalneného plynu. Proti plynovodu sa však postavili aj niektoré členské štáty Európskej únie (EÚ), predovšetkým Poľsko a pobaltské krajiny.
Moskva vidí za sankciami Washingtonu proti projektu politický kalkul a snahu o vytlačenie ruského plynu z európskeho trhu. Kremeľ tvrdí, že plynovod sa dokončí. Na jeho dostavbu poslalo Rusko do Baltského mora dve špeciálne lode, Fortuna a Akademik Čerskij.
