Braňo, patríte tiež medzi ľudí, ktorých korona tak trochu zrazila na kolená... Ako prežívate toto obdobie?
No, nie je to trošku. My sme išli medzi prvými už vo februári do totálnej nuly, čo sa týka aktivít skupiny Fragile. Dokonca iniciatíva prestať vyšla od nás, lebo sme nechceli fanúšikov vystaviť riziku, a potom sa už o zákazy staral štát, a to nás veľmi zasiahlo. Človek prechádza rôznymi štádiami, ako to spracovať, hovorí si, že je to beta verzia, taká ochutnávka dôchodku – málo alebo žiadne peniaze a veľa času. Lebo nie každému osud dopraje taký dôchodok, aby si ho užil. Pričom celý život pracuje práve preto, aby si ho užil. Nám to osud takým kurióznym spôsobom doprial, ale už je toho dosť, sa priznám.
Napriek tomu dávate pesničky na sociálne siete a tam vyzeráte všetci takí šťastní.
Je vzácne, že sa takýmto spôsobom stretneme. Bol to výborný nápad, ako sa spojiť s fanúšikmi, ktorí to veľmi oceňujú. Dáva nám to silu do budúcnosti, že keď sme vymazali tento rok, tak ten ďalší sa s nimi stretneme ako so starými priateľmi.
A čím ste si krátili tieto – ako sám vravíte - „dôchodcovské“ dni?
Ja sa snažím, aby tieto dni neboli v znamení nejakých limitov, ale v znamení využitia šancí. Preto sa snažím robiť všetko to, čo som chcel robiť, ale nemal som čas. Takže sa starám o svoj rozvoj, venujem sa cudzím jazykom, športu, Zdenke... Užívame si čas pri sledovaní seriálov. Tie spoločné večery neboli u nás bežné, ale inak sa veľa nezmenilo. Prešli sme mnohými štádiami, ako aj ostatní, napríklad kváskovými, zveľadili sme si terasu a teraz sa tešíme na sviatky. Niektorí príslušníci mojej rodiny prekonali COVID-19 a som rád, že sme to ako rodina zvádli. Veľmi nás to znovu zblížilo a je podstatné, že sme zdraví.
