Niekedy nie je jednoduché sa nepohádať – ako riešite manželské krízy či rozdielnosti názorov?
Manželskú krízu sme zatiaľ nemali, tak neviem povedať. Ktorý rok je ten kritický? Tretí alebo siedmy? Ale rozdielnosti názorov, samozrejme, poznáme. A aj ich riešime. Argumentujeme, vysvetľujeme a nakoniec sa nám vždy podarí si veci vysvetliť.
Čo si na Marošovi najviac vážite?
Maroš je mojou najväčšou oporou v živote aj v práci a zároveň je to skvelý a zábavný kamarát. Takže toto celé si na ňom veľmi vážim. A je veľmi zodpovedný.
A ktorej vlastnosti by sa mohol radšej zbaviť?
Možno niekedy tej prehnanej zodpovednosti (smiech). Ale iba niekedy!
Maroš je váš manager, rozhoduje o každom vašom pracovnom kroku sám alebo diskutujete? Čo vám iba nalinkuje?
O všetkom diskutujeme, preto je to domáce nastavenie také funkčné. Keď odpisuje na maily, nemusí mi volať, prípadne dohadovať stretnutie ako to bežne býva pri pracovných vzťahoch. Veci, ktoré rozhoduje sám, sú väčšinou logistického charakteru. Čiže plánuje môj pracovný kalendár s ohľadom na všetky moje rodinné, prípadne iné aktivity.
Na všetky akcie vás aj sprevádza - neleziete si občas na nervy?
Iste, že niekedy naše dlhé cesty využijeme aj na spomínané vysvetľovanie rôznych pracovných vecí, ale nemávame nikdy takzvanú tichú domácnosť. Keď si potrebujeme premýšľať o svojich veciach, nemáme problém, Maroš počúva svoju hudbu, ja si dám slúchatká a niečo si pozerám alebo robím rozhovory. A cestou nazad takmer vždy spím.
V mladosti človek väčší vekový rozdiel až tak nevníma, ale čím sme starší, tým viac si môžeme rozdiely uvedomovať. Ako je to u vás?
No vtip je v tom, že v našom prípade sa začína práve v tomto období ten rozdiel mazať, lebo Maroš je duchom veľmi mladý, niekedy až príliš a ja som oveľa vyzretejšia ako kedysi. Možno o takých dvadsať rokov to bude iné, ale to sa ma spýtajte potom. Verím, že láska a úcta, ktorú k sebe cítime, bude stále iba rásť.
Aké máte plány a o čom snívate?
Plány a sny sú v tejto dobe asi trošku luxus. Samozrejme, že z pracovného hľadiska snívam o tom, že všetko sa vráti do starých koľají, ale niečo vo vnútri mi hovorí, že už to nikdy nebude rovnaké. Zrejme sa budeme musieť ešte veľakrát prispôsobovať novej situácii, ale určite je to lepšia cesta ako v smútku rozmýšľať, prečo to nie je také, ako bývalo.
