O tom, ako zvláda kariéru aj materstvo a ako sa rodinke žije mimo rušnej Bratislavy, porozprávala speváčka pre Nový Čas Nedeľa.
Netajili ste sa tým, že chcete veľkú rodinu a postupne si ju aj budujete. Je takto nastavený aj Maroš? Lebo o treťom dieťati ste ho vraj museli presviedčať.
Je pravda, že keď sme sa dali dokopy, mali sme pocit, že budeme mať aj šesť detí za sebou, ale život ukázal, že to pôjde oveľa pomalšie. Dosť dlho sme potom boli v nastavení, že dve deti nám nakoniec budú stačiť a že už sme komplet rodina. A pred pár rokmi som sa postupne začala prelaďovať na tretie a Maroš bol ešte chvíľu v pôvodnom nastavení. Ale asi iba rok (smiech).
Ako sa cítite ako trojnásobná mama? Lebo je to iné, ako mať iba jedináčika.
Ja sa cítim fantasticky. A je pravda, že tretie je úplne iné ako prvé. Človek už vie, čo ho čaká, veci, ktoré sa osvedčili, aplikuje znova a tie, ktoré nevyšli, už radšej neopakuje. A druhá podstatná vec je, že naše dve deti sú už v takom veku, že sú samostatné jednotky.
Ako prijali bračeka?
Veľmi dobre. Tešili sa na neho už počas tehotenstva, keďže sme boli stále doma. Všetko sme prežívali spolu, každý kopanček alebo štikútku v brušku. Ku koncu dokonca chodili so mnou aj na sono vyšetrenia. Takže keď sa konečne ich braček narodil, boli úplne nadšení. A tešia sa z neho stále. Na nejakú žiarlivosť sú už oni veľkí.
Aj doma pomáhajú? S čím?
Oni sú super. Odmalička som ich viedla k upratovaniu si po sebe, dnes už sú vo veku, že pomáhajú automaticky. Hugi napríklad bez problémov sám pokosí trávnik, aj trávu ponosí do kompostéra, navarí večeru. Zoe zase rada varuje Rubenka. Vie ho prezliecť, prebaliť, kočíkovať. A vedia aj veľmi pekne upratať, už ovládajú, čo kam patrí, tak je to také naozajstné upratovanie. Nie ako kedysi, keď sme po uprataní polovicu vecí nevedeli nájsť (smiech).
A s čím v domácnosti pomáha Maroš?
My nemáme rozdelené práce na ženské a mužské. Každý z nás robí to, čo aktuálne treba. Čiže od prania, upratovania, až po učenie alebo varenie. Sme vo všetkých týchto činnostiach rovnako „kvalifikovaní“ (smiech). Takže nemôžem o Marošovi povedať, že pomáha, lebo on je plnohodnotný člen nášho rodinného súkolia, nie iba pomocník.
Nechýba vám spánok? Máte priestor sa dospať?
My sme sa s Rubenkom hneď, ako prišiel medzi nás, dohodli, že si nebudeme robiť naprieky, my necháme vyspať jeho a on zase nás. Je to rozumný chlapček, zatiaľ drží slovo (smiech). Niekedy nás to vyslovene prekvapí, ako dokáže prespať aj sedem hodín v noci.
