Koľko ste toho mali z Oteckov napozerané pred tým, ako ste ich začali točiť?
Pavol: Viete čo, priznávam, že veľmi málo. Pozeral som to vždy vyložene len náhodou, lebo idú o takom čase, keď som už v divadle. Nebol som teda pravidelný divák. Zorientoval som sa však rýchlo, porozprával som sa s režisérmi, s kolegami, zopár častí som si ešte pozrel dodatočne. Nebol to problém.
Nejaký čas ste denné seriály netočili. Aké to bolo nabehnúť zase na takýto pravidelný rytmus?
Pavol: V pohode. Nedá sa povedať, že by som z brandže vypadol úplne.
Aký ste otec? Aplikujete nejaké prvky vojenskej výchovy?
Pavol: (smiech) Nie, naopak. Ja som doma otec, ktorý uznáva slobodu. Samozrejme, odtiaľ potiaľ. Ale taký ako v seriáli určite nie som, v žiadnom prípade. Spravili to zo mňa scenáristi, zo mňa to určite nevychádza.
Takže vám možno aj po hlave skákať?
Pavol: Aj áno, samozrejme, v rámci normy. Deti viem prekuknúť, no občas si to nechám, lebo vidím, že z toho majú radosť.
Je rozdiel v tom, ako ste vychovávali dcéry, ktoré sú už dospelé, a potom tie mladšie?
Pavol: Ani nie. V podstate svetonázor mám rovnaký stále... I keď zo začiatku som možno bol menej úzkostlivý. Postupom času som začal viac vnímať rôzne nebezpečia, ktoré deťom hrozia. Predtým som si hovoril: No tak spadne, odrie si koleno... Teraz už uvažujem: Spadne, odrie si koleno a ja musím ísť do lekárne kúpiť dezinfekciu. Už skrátka vidím viac tie následky. (smiech)
A teraz - v čase koronavírusu - ste ešte opatrnejší?
Pavol: To zase nie. Všetky opatrenia dodržiavame, nič nám nehrozí. Musíme s tým žiť, nejdeme sa z toho zblázniť.
Vy ste už nejaký čas aj starý otec. Ste tolerantnejší starý otec ako otec?
Pavol: Viete čo, nie. Ja to beriem jedno ako druhé.
Čo váš vzťah s otcom? Bol v niečom podobne komplikovaný ako má s Kapitánom v seriáli Vlado?
Pavol: Nie, bol veľmi dobrý. Aj keď som bol v puberte, vedeli sme spolu vychádzať. Mal som určené hranice a vedel som, že keď ich dodržím, tak budem mať svätý pokoj. (smiech)
V Oteckoch vás volajú Kapitán. Máte alebo mali ste doma nejakú prezývku?
Pavol: O žiadnej neviem, jedine, že by ma nejako volali za mojím chrbtom. To by sa mi ale určite dostalo do uší.
Nedávno ste podstúpili operáciu očí. Už vidíte ako jastrab?
Pavol: Musím povedať, že je to úplne iná kvalita života. Posledné roky som už bol vyložene závislý od okuliarov na čítanie. Teraz mám zrak ako zamlada.
