Kabinet sa tak stotožnil so stanoviskom rezortu práce a sociálnych vecí k tomuto legislatívnemu návrhu. Poslanci parlamentu by podľa odporúčania vlády mali v druhom a treťom čítaní o tejto novele rokovať až potom, ako v danej veci rozhodne Ústavný súd SR. Podľa navrhovanej novely zákona sa matkám, ktoré sa narodili v rokoch 1957 až 1963, pri stanovení ich dôchodkového veku od novembra tohto roka odpočíta pol roka za každé vychované dieťa.
Skupina poslancov NR SR podala na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade právnej úpravy dôchodkového veku s Ústavou Slovenskej republiky a Chartou základných práv Európskej únie. "Predkladatelia poslaneckého návrhu majú za to, že až ich návrh zohľadňuje výchovu detí pri určovaní dôchodkového veku žien v súlade s Ústavou Slovenskej republiky," uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí. Otázka ústavnosti platnej právnej úpravy znižovania dôchodkového veku je pritom podľa názoru ministerstva kľúčová. "Poslaneckým návrhom sa totiž zasahuje do viacerých princípov právneho štátu s cieľom odstrániť subjektívne pociťované znevýhodnenie pri určovaní dôchodkového veku skupinou poistenkýň, ktorým sa v súlade so zákonom nezohľadňuje výchova detí," upozorňuje rezort.
To, že sa počas jedného roka opätovne navrhuje upraviť dôchodkový vek, podľa ministerstva práce a sociálnych vecí samo o sebe neprispieva k právnej istote. Návrh novely zákona má pritom podľa rezortu retroaktívne účinky. "Niektorí z dotknutých poistencov, ktorí podľa účinnej právnej úpravy ešte nedovŕšili dôchodkový vek, by v zmysle navrhovanej právnej úpravy dovŕšili dôchodkový vek pred momentom nadobudnutia účinnosti poslaneckého návrhu," varuje ministerstvo. Ide o časť skupiny poistencov, ktorí vychovali jedno alebo dve deti a narodili sa v roku 1958. Zároveň by sa ešte väčšej skupine dotknutých poistencov spätne upravil ich dôchodkový vek, ktorý už podľa účinnej právnej úpravy dovŕšili. "Pravá retroaktivita je v právnom štáte vnímaná ako nežiaduci zásah do princípu právnej istoty, pričom jej prípustnosť by mala byť do značnej miery odôvodnená nevyhnutnosťou takéhoto zásahu. Zákonodarca by sa teda mal primárne vysporiadať s otázkou, či uvedenej právnej úprave prizná retroaktívne účinky a to s dôrazom na ich odôvodniteľnosť a jednoznačný prospech pre poistencov," dodáva ministerstvo práce.
Návrh novely zákona o sociálnom poistení od poslankýň Petry Krištúfkovej (Sme rodina), Anny Zemanovej (SaS) a Kataríny Hatrákovej (OĽaNO) parlament v polovici júla posunul do druhého čítania. Matkám, ktoré sa narodili v rokoch 1957 až 1963, sa pri stanovení ich dôchodkového veku od novembra tohto roka odpočíta pol roka za každé vychované dieťa. Podľa poslankyne Krištúfkovej sa tým odstráni krivda voči 110-tisíc ženám narodeným v rokoch 1957 až 1963, ktorým sa vlani pri schvaľovaní novely zákona neodpočítalo z dôchodkového veku pol roka za každé jedno vychované dieťa.
Novelou zákona sa pôvodná tabuľka určujúca vek odchodu do dôchodku podľa ročníka narodenia a počtu vychovaných detí nahrádza novou tabuľkou, ktorá sporným ročníkom žien zníži ich penzijný vek o pol roka za každé vychované dieťa. Penzijný vek sa ženám zníži najviac o 18 mesiacov, ak vychovali tri a viac detí. "Dôchodkový vek žien, ktorý je vzhľadom na počet vychovaných detí podľa aktuálne účinnej právnej úpravy výhodnejší, sa nemení," konštatuje sa v návrhu. Návrhom novely sa tiež na základe rovnakého princípu upravuje dôchodkový vek mužov, ktorým sa zohľadňuje výchova detí, ktorá nebola zohľadnená ženám.
