S odvolaním sa na výsledky štúdie publikovanej v odbornom medicínskom časopise The Lancet o tom v piatok informovala agentúra Reuters. "Výsledky dvoch experimentov vykonaných v júni a júli tohto roka, ktoré zahŕňali 76 účastníkov, ukázali, že protilátky na ochorenie COVID-19 sa vytvorili u všetkých zúčastnených a bez vážnych vedľajších efektov," uvádza sa v štúdii.
Rusko sa stalo v auguste prvou krajinou, ktorá zaregistrovala vakcínu proti chorobe COVID-19, a to po necelých dvoch mesiacoch testovania na ľuďoch. Očkovacia látka však neprešla treťou fázou klinického testovania na tisíckach dobrovoľníkov. Podľa štúdie sú na zaistenie dlhodobej bezpečnosti a účinnosti vakcíny potrebné rozsiahle dlhodobé testovania vrátane ďalšieho sledovania či porovnania výsledkov pacientov s tými, ktorým bolo podané placebo.
"Touto štúdiou odpovedáme na všetky otázky Západu, ktoré nám posledné tri týždne kládli pravdupovediac s jasným cieľom poškodiť ruskú vakcínu," povedal šéf ruského štátneho investičného fondu (RFPI) Kirill Dmitrijev. Tretia fáza testovania vakcíny sa už začala a zúčastňuje sa na nej približne 40.000 dobrovoľníkov, informovali ruské štátne médiá. Vakcínu vyvinulo štátne laboratórium a najprv ju otestovali na jeho pracovníkoch a potom na vojakoch-dobrovoľníkoch. Neboli hlásené žiadne vedľajšie účinky. Očkovacia látka proti koronavírusu dostala názov Sputnik V podľa družice, ktorú vyrobil Sovietsky zväz a v roku 1957 bola prvým umelým vesmírnym satelitom na svete vyslaným na obežnú dráhu Zeme.
Ruský prezident Vladimir Putin túto vakcínu podporil a vyhlásil, že aj jedna z jeho dvoch dcér sa ňou dala s úspechom zaočkovať. A nevyskytli sa u nej žiadne závažnejšie vedľajšie účinky, len slabá a dočasná horúčka. Podľa ruského ministra zdravotníctva Michaila Muraškova začne Rusko vo veľkom poskytovať vakcínu proti koronavírusu v septembri. Vakcínu dostanú najprv zdravotníci a učitelia; hromadné očkovanie rizikových skupín obyvateľstva sa začne v novembri alebo decembri.
