Slnko zmizlo na celé mesiace, zvieratá vo veľkom hynuli, na poliach nebola úroda a medzi ľuďmi sa začali šíriť nebezpečné choroby i hlad. Tambora je stratovulkán v severnej časti indonézskeho ostrova Sumbawa. Jej výbuch v apríli 1815 sa označuje za najničivejší v dejinách ľudstva. Po počiatočnej erupcii chrlila Tambora ešte ďalšie štyri mesiace, kým sa znova upokojila. Bezprostredne vo svojom okolí zabila odhadom vyše 12-tisíc ľudí a vyvolala cunami i zemetrasenia. Vychrlený popol a pemza padali vo vzdialenosti 1 300 km a v okruhu 560 km bola prvé dva dni po výbuchu úplná tma. Popol pokryl mestá v okolí, pod jeho váhou sa rúcali budovy. Usadil sa i na morskej hladine a lode sa ním doslova predierali ako hustou kašou.
Nakoniec však najväčšie škody nenapáchal popol padajúci na zem ale malé častice, ktoré sopka vystrelila do stratosféry. Tie boli privysoko na to, aby sa s dažďom mohli vrátiť na zem, čo vyvolalo také výrazné zmeny v oceánoch i atmosfére, že netypické počasie zasiahlo celú severnú pologuľu. Efekty sa naplno začali prejavovať v nasledujúcom roku 1816. Práve on dostal neslávny prívlastok „rok bez leta“, čo skutočne zodpovedalo pozorovaniu súčasníkov. Konečný počet obetí výbuchu i rozmarov počasia sa skončil zrejme na čísle 100 000.
