Ste škodoradostný?
Jasné, som! Myslím si, že kto nie je, ten nie je k sebe úplne úprimný. Samozrejme, je tu istá hranica, ale povedzme si, keď sa niekto potkne a spadne, má pri tom divný výraz, to je podľa mňa smiešne každému. Isteže sa mi stalo, že som sa nemiestne zasmial, pritom dotyčnej osobe nebolo v tej chvíli vonkoncom do smiechu.
Súčasťou relácie je aj tzv. Odplata, kde vám hosť môže vrátiť späť to, čo ste mu urobili vy dvaja s Adelou. Ako si to „užívate“?
S Adelou sme si reláciu zadelili do pomyselných šiestich brán. Odplata je siedma. Tých šesť brán má svoje názvy a snažíme sa nájsť v nich nejakú dramaturgiu celku. Okrem Uška je tam Nočná mora, kde hovoríme o fóbiách. Pravidelná je Skrytá kamera, obľúbený je Alternatívny život, teda, čo by hosť robil, keby bol niečím iným... Relácia 2 na 1 má jedno špecifikum, čo som doteraz nezažil, preto je náročná na prípravy. Celú šou staviame na samotnom hosťovi, ale cez jeho blízkych. Scenár aj dramaturgiu celého večera pripravujeme na niekoľko etáp. Trvá to veľmi dlho. Nie je to také jednoduché, ako to vo vysielaní možno vyzerá.
Asi sa nemýlim, ak poviem, že všetky vaše relácie, ktoré moderujete, sú zábavného charakteru. Ste v reálnom živote zábavný človek, alebo je to len póza pre televíziu?
Neviem, to by mal povedať niekto iný. Bez ohľadu na to si myslím, že život beriem s väčšou ľahkosťou, nevidím dôvod utápať sa v ťažkostiach. Asi nie som extra iný ako v reláciách. Trúfam si povedať, že ani neviem byť iný. Ja sa rád zabávam. Minule mi v noci napadol jeden skeč, totálny nezmysel, no prišlo mi to vtipné. Ráno som si ho poznamenal a možno ho niekde použijem. Takže zabávam sa, aj keď spím.
A vravíte, že nie ste vorkoholik! Nemáte v pláne zvoľniť tempo?
Netvrdím, že som nenahraditeľný. Sú projekty, do ktorých nejdem, lebo nemám kapacitu to dať. Preto vedome odsúvam určité veci. Niektoré projekty, ktoré by sme mohli realizovať, radšej neponúkam, lebo by sme to s tímom nestíhali robiť. Ako vyštudovaný herec som si prešiel aj cez scenáristiku či réžiu. Pochopil som, že réžia nie je moja cesta. Myslím si, že je férové si priznať, že na niektoré veci nemáte výbavu. Podľa mňa je najhoršie, keď ľudia nevedia odhadnúť svoje sily. Dávam si veľké výzvy, ako bol trebárs prvý dokumentárny film 38 o Paľovi Demitrovi, ktorý sme natočili s Lukášom Zednikovičom. Rovnako som bral ako výzvu internetovú televíziu Mall.tv, ktorá sa stala realitou. No nedávam si pred seba ružové okuliare, aby som si myslel, že som dobrý režisér. Nikdy som si tiež nemyslel, že som dobrý herec. A úprimne - nenahováram si ani to, že som dobrý moderátor!
To myslíte vážne?
Samozrejme! Veď v relácii Milujem Slovensko som kapitánom družstva, v šou 2 na 1 je bremeno moderovania na Adele, ktorá je absolútnou profíčkou a ja len taký „prismŕdač“. V Partičke tiež len dávam úlohy hercom, na ktorých program stojí. Keby som mal napríklad moderovať súťaž krásy, asi by som do toho nešiel, lebo sa na to necítim. Treba si povedať, kde sú vaše hranice, mantinely, za ktoré už neviete ísť.
Nie ste príliš sebakritický? Je zvláštne počuť od vyštudovaného herca, že nie je v herectve dobrý.
Keď zistíte v priebehu života, že to nie je úplne pre vás, treba si to priznať. Pritom to netreba brať ako omyl pri výbere štúdia. Lebo herectvo je zákerné v jednej veci. Keby som sa mu venoval, možno som v tom celkom dobrý, hoci vynikajúci určite nie. Ale sú iní, ktorí sú v tom oveľa lepší. To poznanie nepríde zo dňa na deň. Už kdesi na začiatku som tušil, že mi to nejde tak dobre ako mojim spolužiakom. Druhá vec je, že mňa nikdy nevzrušoval životný štýl hercov. Ráno na skúšku do divadla, potom do dabingu, odtiaľ natáčať seriál a večer zasa do divadla na predstavenie. To ma nebavilo. Som skôr typ, ktorý si privstane ráno o šiestej, niečo napíšem a potom do noci ťahám pri inej práci. Je v tom viac slobody. Herectvo je veľmi ťažké povolanie, mnohými ľuďmi podceňované. Myslia si, že je to ľahké a berú hercov ako komediantov. No dostať sa každý večer do inej hereckej role, to je extrémne náročné na psychiku aj fyzičku.
Ako moderátor si pripravujete texty, alebo to nechávate na improvizáciu?
Nikdy si ich nepíšem. Viem len tematicky, o čom chcem hovoriť, kam chcem ako moderátor reláciu posunúť. Raz som mal moderovať niečo, kde mi napísali text od slova do slova. Trvali na tom, preto som to odmietol. Neviem si predstaviť, že by som sa naučil text od A po Z a tváril by som sa, že to hovorím spontánne. Mám rád čaro chvíle. Prináša to síce aj trapasy, ale o tom je život. Pokiaľ nezažijete aj trapasy, tak nežijete.
Ako relaxujete?
Som veľkým fanúšikom formuly 1 možno práve pre ten adrenalín. Dokonca som dva roky vďaka pretekárovi Mirovi Konôpkovi jazdil sériu MX 5, ktorá sa jazdí na Slovensku aj v Európe. Veľmi ma to bavilo. Tento rok som však nemal čas, tak som celú sezónu vynechal. Jazdil som tiež preteky automobilov do vrchu. Teraz som si povedal, že budem trošku viac lietať. Posledné dva roky som to zanedbal, tak by som sa k lietaniu rád vrátil. Pilotujem malé motorové štvormiestne lietadlá. Vyskúšal som si na trenažéri pilotovať aj veľké dopravné lietadlo, ale to je úplne iná liga.
Ste dobrý pilot?
To musia povedať iní. Ale keď sa moja rodina nebála letieť so mnou do Benátok, to hádam hovorí za všetko! (smiech) Ale vážne, lietam už osem rokov, mám nalietaných relatívne dosť hodín. Pokojne mi majitelia lietadla zveria svoj stroj do rúk. A to robia len vtedy, keď pilotovi veria. Lietanie je pre mňa najväčší relax. Vyletíte hore a celý svet je malý! Koncentrujem sa len na let a všetko ostatné púšťam z hlavy. Je to úžasné! Okrem pilotovania mám ešte dva naivné sny. Jeden si určite doprajem o päť rokov k päťdesiatke. Chcem oboplávať zem loďou, mám už aj kapitánske skúšky. A druhý môj sen je obletieť svet. Tak verím, že sa mi to podarí.
