Nie je to určitá podoba vorkoholizmu?
Neviem, nerád by som sa definoval ako vorkoholik. Vlastne ani neviem, čo to presne znamená. Rád veľa pracujem, ale na druhej strane aj rád oddychujem. Takže aj jedno, aj druhé si viem užiť. Asi pracujem štandardne viac ako iní, ale nemám to s čím porovnať, takže to berte s rezervou.
Čo na to rodina? Nechýbate jej, keď toľko pracujete?
Myslím, že si zvykli. Nikdy sme to neriešili. Mám tolerantnú manželku, ktorá mi vždy vychádzala v ústrety. Beáta v istom období potlačila svoju kariéru a vlastný profesijný život kvôli mne. Odvtedy sme naskočili na tento systém, ktorý nám vyhovuje, preto ho nemeníme. Rodina rešpektuje, keď sa zavriem do pracovne a nevyleziem z nej dlhé hodiny. Pred chvíľou som napríklad dotelefonoval s Adelou, preto som meškal. Preberali sme pracovné veci, hostí do relácie 2 na 1. Nemôžem byť konkrétny, ale našívali sme na jedného nešťastníka habaďúru, ktorú diváci uvidia čoskoro na obrazovke. Myslím si, že o bizarnosti nebude núdza ani v tejto vysielacej sezóne.
Prekvapil vás niektorý z hostí relácie 2 na 1 niečím, s čím ste s Adelou Vinczeovou nepočítali?
Nemám pocit, že nám principiálne ide o to. Dokonca by som sa poopravil, nie sú to nešťastníci, naopak, na konci nakrúcania sú hostia šťastní, že v relácii boli. Je to pre nás skôr taká pocta niektorým ľuďom, ktorí sú z nášho pohľadu osobnosti. Nesnažíme sa ísť proti nim, proti ich charakteru. Chceme toho človeka ukázať v širšom spektre. Usilujeme sa nájsť v jeho živote perličky - ľudí, ktorí doň patria, a vystavať program. Asi neodpoviem úplne na vašu otázku, lebo mňa vždy niekto niečím prekvapí. Miro Žbirka ma prekvapil tým, aký je pohotový, ako má niektoré veci – v dobrom zmysle slova – v paži. Marián Gáborík ma prekvapil absolútnou bezprostrednosťou. Mohol by som menovať plejádu hostí, ktorí ma zaskočili. Pre mňa je najpríjemnejšie zistenie, že zatiaľ každý, kto bol v šou, odchádzal veľmi šťastný a ďakoval nám za to, že tam mohol byť. A to je úžasné.
Pritom niektoré bizarnosti, ktoré na hosťa narafičíte, sú až na hrane...
To je pravda. Robíme si z hostí vtipy, uťahujeme si z nich a je pravda, že občas ideme na hranu. Najmä vtedy, keď hľadáme v živote hosťa veci, ktoré ho sprevádzajú po celý život. Často sú to rôzne strachy, o ktorých nehovorí nahlas. Snažíme sa vyvažovať to emotívnymi zážitkami. Napríklad pritiahneme do programu kamarátov z detstva, alebo pripomenieme niečo, na čo už dávno zabudli. Túto sezónu sme už oveľa vyspelejší ako sezónu predtým. Musím si zaklopať na drevo, ale tí hostia sú naozaj veľmi, veľmi spokojní. Spomeniem ešte Kulyho, ktorý plakal od šťastia, že sme mu splnili sen. V tejto chvíli však nemôžem prezradiť, o aký sen išlo. Prekvapenie sme urobili aj Marekovi Fašiangovi, ktorý pôsobí decentne, možno až odmerane, pritom je veľmi hravý.
Takže nejde o žiadne zákernosti, ktoré by hostí dostali do pomykova?
To nie, aj keď tie takzvané zákernosti sú súčasťou projektu 2 na 1. Keď dotyčný súhlasí s účinkovaním v šou, musí s tým rátať. Je to zábavná šou, takže v prvom rade ide o zábavu. Výborne funguje napríklad časť s názvom Uško, kde s Adelou hosťovi cez slúchadlo v uchu diktujeme, čo má urobiť. V tomto bola famózna Dominika Cibulková, ktorá v jednej predajni mala také požiadavky, že to personál nechápal. Napríklad skúšala kvalitu fotografického papiera tak, že ho rozhrýzla, chcela si dať urobiť vizitky a strkala hlavu do kopírovacieho stroja, lebo na vizitke chcela mať svoju podobizeň... Túto časť šou 2 na 1 majú diváci radi práve pre tie absurdnosti.
