Došlo k tomu v čase narastajúceho napätia medzi Aténami a Ankarou pre spory ohľadom ložísk zemného plynu vo východnom Stredozemí. Informovala o tom agentúra AFP.
Za uvedenú dohodu hlasovalo 178 z 300 gréckych zákonodarcov. Už predtým ju ratifikoval aj egyptský parlament. Obdobná dohoda Grécka s Talianskom bola schválená v stredu.
Na základe novoratifikovanej dohody budú mať Grécko a Egypt možnosť maximálne využívať dostupné zdroje nachádzajúce sa vo výlučnej ekonomickej zóne vrátane zásob ropy a zemného plynu.
Hovorca gréckej vlády Stelios Petsas vo štvrtok uviedol, že "ratifikácia je nevyhnutná" vzhľadom na "nelegálne aktivity Turecka". Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis v stredu oznámil, že Grécko plánuje rozšíriť západnú hranicu svojich teritoriálnych vôd v Iónskom mori na 12 námorných míľ, teda viac ako 22 kilometrov.
Uzavretá dohoda sa považuje za reakciu na turecko-líbyjskú dohodu z roku 2019, ktorá Turecku umožňuje prístup k východnému Stredozemiu, kde boli objavené rozsiahle ložiská uhľovodíkov. Grécko túto dohodu označilo za nelegálnu. Dohoda medzi Aténami a Káhirou rozhnevala Turecko, ktoré tvrdí, že zasahuje do jeho vlastného kontinentálneho šelfu.
Napätie medzi Tureckom a Gréckom sa vyostrilo v júli, keď Turecko vyslalo seizmické prieskumné plavidlo Oruc Reis do vôd, na ktoré si robia nárok oba štáty. Plavidlo malo preskúmať ložiská plynu pri gréckom ostrove Kastelorizo nachádzajúcom sa dva kilometre od tureckého pobrežia.
