Pred rokom pochoval manželku Matildu († 73), s ktorou prežil krásny život a vychovali dve deti. Za milovanou ženou neuveriteľne smútil a navyše ochorel na Parkinsonovu chorobu. Vo februári však objavil vyrobený starý domček zo špajlí, ktorý zlepil pred 40 rokmi. Spájala sa mu s ním spomienka na milovanú Matildu. Smútok preto vyskúšal zahnať lepením diel. Vyrobil už sedem stavieb a navyše sa mu prestali triasť ruky.
Za milovanou Matildou plače Miloš už rok. „Bola to výnimočná žena. Bola mi spoločníčkou aj najlepším kamarátom a smútok v mojom srdci je obrovský,“ zaspomínal na životnú lásku s plačom. Manželku pochoval pred rokom, keď nečakane zomrela na rakovinu mozgu. Zo smrti sa nevedel spamätať a navyše ochorel na Parkinsonovu chorobu. Ruky sa mu triasli tak, že sa už nedokázal ani sám najesť.
Počas korony, keď boli všetci v karanténe a nemohol opustiť ani svoj domček, našiel v kôlni odložený starý model, ktorý pred štyridsiatimi rokmi lepil zo špajdlí. Na dom ho viazala spomienka na milovanú ženu. „Bolo mi za ňou smutno, bol som na liečení v Tatrách a tam som postavil tento domček. Pamätám si, že liečenie trvalo rok, a že mi to modelovanie pomohlo prežiť dlhú odluku. Tak som si povedal, že to skúsim aj teraz,“ povedal. V priebehu pol roka postavil 7 chatiek a miniatúr kostolov, ktoré vyrába zo špajlí.
„Je to úžasné, prestali sa mu triasť ruky. Vydrží pri tom aj päť hodín a už ani toľko neplače,“ povedala vnučka Lucka (35). „Keď to lepím, myslím na ňu, ale smútok sa už dá zniesť. Mám radosť, keď to môžem niekomu potom darovať,“ doplnil Miloš, ktorý odporúča túto terapiu všetkým vdovcom. Na evanjelický kostol z Turčianskych Kľačian spotreboval päť balíkov špajdlí. „Kostolík je moja srdcovka, som veriaci. Keď sedím v kostole, všetko je také akési ľahšie na svete,“ uzavrel Miloš, ktorý stvoril aj zmenšeninu Eiffelovky.
