Mala by sa žena na laktačná poradkyňu obrátiť už v tehotenstve, má to zmysel?
MH: Žena by určite mala vedieť, čo dojčenie skutočne obnáša. Minimálne teoreticky sa na príprave na dojčenie stretne so situáciami, ktoré nastanú alebo by mohli nastať a bude vedieť, ako reagovať. A hlavne bude už poznať poradkyňu, ktorá jej poradí či pomôže, ak treba. Ja by som prípravu na dojčenie nepodceňovala. Ženy sa často pripravujú na pôrod, čo považujem za dobré, ale pôrod trvá jeden, dva dni, fáza dojčenia je však omnoho dlhšia a je dobré vedieť, čo môže žena urobiť preto, aby dojčenie fungovalo. Laktačné poradkyne poskytujú predpôrodnú prípravu na dojčenie a na webovej stránke MAMILY si ženy môžu vybrať pôrodnicu podľa toho, ako dopadla v neustále aktualizovanom prieskume o podpore dojčenia v nemocniciach.
SG: Určite má zmysel pripraviť sa na dojčenie, aby matka hneď po narodení dieťatka mala základné informácie. Na príprave si budúca matka vytvára predstavu o tom, ako bude s dieťatkom fungovať, ako bude dojčenie a starostlivosť o bábätko prebiehať. My nie sme generácia žien, ktorá videla dojčené bábätká bežne okolo seba, často je prvé bábätko, ktoré držíme v náruči, to naše vlastné. Čiže nemáme s touto starostlivosťou veľké skúsenosti, a často ani úplne reálnu predstavu, ako vyzerá 24 hodín s dojčeným bábätkom. Toto všetko sa na kurzoch a prípravách žena a jej partner dozvedia, získajú vedecky overené informácie o dojčení a praktické nástroje na to, aby začiatok ich dojčenia bol úspešný.
Dojčí žena s podporou okolia dlhšie? Akú úlohu tu zohrávajú podporné skupiny dojčenia?
SG: Na podporných skupinách sa stretávajú aj ženy, ktoré nemajú problém s dojčením, len sa chcú stretávať s inými ženami v rovnakom životnom období. Uľahčuje im život, že sú súčasťou určitej komunity. Mnoho žien však skutočne prichádza s otázkami o dojčení, alebo riešia nejaký problém. Vďaka podporným skupinám napokon skutočne dojčia dlhšie.
MH: Ja by som povedala, že je výborné, ak prichádzajú aj otcovia do skupín, alebo sú prítomní počas poradenstva. Otcovia sú dôležitou súčasťou podpory matky. Existujú aj štúdie, ktoré hovoria, že ak otec podporuje ženu, je niekoľkonásobne vyššia šanca, že dojčenie bude úspešné a dlhšie. Platí to ale aj naopak, ak je otec nepodporujúci, je pre ženu ťažké prekonať problémy pri dojčení, lebo jej podpora chýba. Aj starí rodičia sú dôležití, lebo vytvárajú podpornú sieť okolo, musia však byť naklonení dojčeniu a matkine istoty nepodrývať.
Je teda dojčenie celospoločenská vec? Mali by sme ho podporovať všetci?
MH: Je to rozhodne otázka zdravia nás všetkých, dojčeniu je potrebné sa venovať a tiež podpore dojčiacich žien. Dieťatko dostane úplne od začiatku presne to, čo má, získava množstvo imunitných látok a faktorov a dostane dobrý základ do života. Ak by sme si to mali rozmeniť na drobné, nedojčenie sa spája s vyšším rizikom respiračných ochorení, vznikom cukrovky, obezity – dobre sa nastavuje to, akým spôsobom využíva živiny v tele, a okrem nutričného momentu je vďaka dojčeniu dobre vybavené aj po stránke duševnej, má vyššiu psychickú odolnosť, pretože zažilo dlhodobé naplnenie svojich potrieb tak, ako to práve potrebovalo, i dlhodobý pocit bezpečia v matkinej náruči až do momentu, keď sa samé rozhodlo odpútať. Toto má veľký celospoločenský dosah na každého jedinca, aj na spoločnosť ako takú, ako spolu fungujeme a akí sme empatickí.
SG: Stále žiaľ žijeme v spoločnosti, kde dojčenie nie je norma. Žena začína dojčiť a zápasí s mnohými mýtmi, napríklad, že ak vždy dieťatku ponúkne dojčenie, keď je nespokojné, tak „zo seba robí cumlík“, alebo že má dojčiť len v nejakých daných časových intervaloch a dieťa má tráviť na prsníku len určitý počet minút. Nič z toho nie je pravda, dojčeniu časovanie a limitovanie neprospieva. Dieťa sa má dojčiť podľa svojich skutočných potrieb. Matky potrebujú správne, vedecky overené informácie o dojčení, praktickú pomoc a podporu. Vtedy dojčia úspešne. Ak žena napriek snahe a odhodlaniu nakoniec nedokáže prekonať problémy a dojčiť prestáva, nie je to jej chyba. Chyba je v nedostatku praktickej pomoci, podpory a obrovskom množstve dezinformácií, ktorými je dojčenie opradené.
Dojčenie je tiež málo videné a to je celospoločenský problém. Matky by rady dojčili vtedy, keď to ich dieťa práve potrebuje, podsúva sa im však myšlienka, že dojčenie je intímna vec, ktorá patrí kdesi do kúta, či iba do súkromného priestoru, čo je omyl.
Ak by celá spoločnosť dojčenie skutočne podporovala, videli by sme dojčenie všade a videli by sme dojčiť sa deti rôzneho veku na rôznych miestach a v nikom by to nevzbudzovalo pocit nepríjemnosti či nepatričnosti, bola by to úplne prirodzená vec, ktorou aj je. Spoločenská klíma pre tento typ starostlivosti zatiaľ chýba a matky nemajú podporu, ktorú by potrebovali. Rodinám potrebujeme vytvárať podmienky na všetkých úrovniach.
