Manželka repeťáka Otta Weitera (65) zomrela v spánku 15. júla. Jej nečakaný odchod bolestivo zasiahol najbližších a tiež priateľov a fanúšikov. V ťažkých chvíľach je užialenému vdovcovi oporou dlhoročný kolega a priateľ Noro Mészároš (47), riaditeľ TV Senzi, kde Weiterovci roky spoločne účinkovali. A hoci mu po tragédii do reči nebolo, po poslednej rozlúčke súhlasil s rozhovorom pre Nový Čas Nedeľa.
S Ottom Weiterom a jeho manželkou Andreou vás spájala spolupráca v TV Senzi. Boli ste si blízki aj súkromne?
V poslednom čase ma Otto a Andrejka veľmi prekvapili. V júni mi zomrela mama, a keď sa to dozvedeli, každý deň mi telefonovali, ako sa cítim, či som v poriadku, či niečo nepotrebujem. Boli sme aj predtým priatelia, ale nikdy som ich nevnímal takto citlivo. Zrazu som v nich našiel úžasnú oporu a spriaznené duše, ktoré sa dokázali vcítiť do môjho rozpoloženia. Mama mala na pohrebe veľa ľudí, ale zo šoubiznisu tam bol len Otto s Andrejkou. Spomínam si, ako som sedel v obradnej miestnosti a zrazu som zozadu zacítil na ramene ruku. Pozrel som sa hore a tam stál Otto. Prišiel napriek tomu, že má choré srdce, a viem, že na pohreby veľmi nerád chodí. Denne mi telefonovali aj po pohrebe, pýtali sa ma, či niečo nepotrebujem.
Od koho ste sa dozvedeli o Andreinej smrti?
Dozvedel som sa to až na druhý deň. Bolo mi čudné, že mi každý deň telefonujú a zrazu nič. Volal som Ottovi, no nedvíhal telefón. Volal som teda Andrejkinmu bratovi Jankovi, ktorý u nás v televízii pracuje ako kameraman a strihač. Zdvihol mi telefón a cítil som, že má iný hlas ako zvyčajne, hoci sa snažil so mnou komunikovať. Spýtal som sa, čo sa deje, že Otto mi nezdvíha. Janko povedal len: „Stalo sa niečo zlé! Potom ti to poviem.“ Zľakol som sa, čo zlé sa, preboha, stalo. Nechcel mi nič povedať. Toľko som ho prosil, nech mi povie, čo sa stalo, veď som dostal strach. Potom mi to povedal...
Čo vám vtedy prešlo hlavou?
Že to nie je pravda. Veď len tri dni predtým sme boli spolu u nich a Andrejka bola úplne v pohode. Bavili sme sa s Andrejkou a potajme plánovali, že v sobotu 25. júla sa stretneme u nich doma v Zálesí a prekvapíme Otta narodeninovou párty. Boli to také naše tajné „šuškandy“, keď nás Otto nevidel. Často mi hovorila, ako veľmi svojho muža miluje. Rada ho niečím milým prekvapovala.
Kedy ste sa po tejto správe stretli s Ottom?
Až na ďalší deň. Telefonoval som s ním doobeda 17. júla. Bol to veľmi ťažký rozhovor, nevraviac o tom, že som mu rozumel každé druhé slovo. Strašne plakal. Poprosil ma, aby som zaradil do televízneho vysielania niečo pekné ako spomienku na Andrejku. Sľúbil som mu, že sa o všetko postarám. Komunikoval som s Jankom, aby sme vybavili, čo bolo treba aj čo sa týka pohrebu. Rodina si pôvodne priala tichý súkromný pohreb. Potom však niekto vyfotil pohrebné auto pred ich domom a zavesil fotku na sociálnej sieti s textom, že pohrebný voz pred Weiterovcami neveští nič dobré.
Andrea bola však známa osobnosť v slovenskom šoubiznise, takže ste museli rátať s tým, že o tragédii sa skôr či neskôr ľudia dozvedia.
Samozrejme, predpokladali sme to, ale nemysleli sme si, že to bude tak skoro. Sedeli sme práve s Jankom u mňa na terase, prišiel ku mne rovno z pohrebnej služby. Bavili sme sa o tom, ako poňať poslednú rozlúčku. V jednej chvíli mi začal zvoniť telefón, pípali esemesky. Prichádzali ďalšie a ďalšie. Najprv som tomu nevenoval pozornosť, ale keď to neustávalo, prečítal som si jednu správu a v nej stálo: „Je to pravda?“ V tej chvíli som vedel, že už je všetko vonku.
