Keď sa človek pozrie na vašu filmografiu, je naozaj bohatá. Máte na niektorý zo svojich filmov výnimočnú spomienku?
Tých filmov je veľmi veľa a spomienok je tiež. Bolo by dobré, ak by si to diváci prišli pozrieť na moje predstavenie One Man Show. Všade sa tam o tom hovorí, nielen o mojom pôsobení v divadle, ale aj o filme a televízii. S humorom a nadhľadom.
Na Slovensku sú kultové napríklad Pelíšky.
Pelíšky boli úžasné v tom, že to bolo kolektívne dielo. Zišli sme sa pred filmovačkou, kde sme si hovorili rozličné nápady a námety, ktoré si scenárista s režisérom vypočuli. A buď ich potom zapracovali do scenára, alebo sme niekedy niečo zakomponovali aj priamo na pľaci. Tých nápadov a prínosov jednotlivých hercov bola obrovská kopa.
Diváci vás poznajú okrem Pelíškov aj z iných filmov, tematicky sa dotýkajúcich bývalého Sovietskeho zväzu. Ako vnímate aktuálny vojnový konflikt na Ukrajine?
Nechce sa mi k tomu úplne vyjadrovať, ale vyjadrím sa. Pretože to, akým spôsobom sú zmanipulované informácie v Rusku, kde ľudia nič netušia, to je katastrofa. My tu môžeme robiť, čo chceme, a protestovať, ako a koľko chceme, k nim sa to nedostane, oni sa to jednoducho nedozvedia. A ten človek je choromyseľný. Rozhodol sa pohladkať svoje ego vojnovým atakom na Ukrajinu, ktorá začala pomaly, ale isto smerovať k demokracii, čo sa jemu ako bývalému účastníkovi sovietskeho impéria, pochopiteľne, nepáčilo. Vyjadril to nahlas, že chce späť Sovietsky zväz, a nezastaví sa, kým to nebude, tak nám Pán Boh pomáhaj. Začal teda bojovať na Ukrajine, v ohrození sú Moldavsko, Poľsko a má územné požiadavky na Donbas a Luhansk, ktoré kedysi patrili Rusku. Ale ak by takto začali mať svoje územné požiadavky všetci, tak by Ľvov bol poľský, Podkarpatská Rus by bola naša, Maďari majú tiež veľké územia… Tie požiadavky sú nezmysel. Je to na dlhú diskusiu, ale jediným faktom je, že by som si veľmi prial, aby sa to už skončilo, ako si to určite prajú všetci. Aby už konečne mohol zahrať svoju rolu v mierových rokovaniach a povedať, že sa mu to všetko podarilo a môže konečne uzavrieť mier.
V Pelíškoch ste však takým skôr zástancom starého režimu, cítite vy osobne istú nostalgiu za bývalým režimom?
No, ja mám strašnú nostalgiu, áno… (smiech) Režim som prežíval veľmi vehementne, bojovali sme proti nemu, s naším divadlom sme boli taká gerila. Že nás nepozatvárali, to bolo veľké šťastie. Občas si to niekto z nás nejakým spôsobom odniesol, ale mali sme veľké šťastie, že sme v tej dobe neboli v Prahe, ale v Brne. Tam sa toho znieslo trochu viac. Ale inak, vďaka Pánu Bohu, že máme demokraciu aj so všetkými jej nešvármi.
