Ako ste prežívali koronavírusové obdobie?
Viem, že pre mnohých to bolo veľmi ťažké obdobie, pretože boli chorí, prišli o rodinných príslušníkov či kamarátov. Na druhej strane tam však bolo aj čosi pozitívne. Napríklad ja som vôbec nepredpokladal, že ešte niekedy budem tak dlho s rodinou. Boli sme na záhrade, spoznal som rozličné záhradnícke práce, chodili sme na prechádzky a do lesa… Bol to pre mňa taký relax a možnosť reflexie toho, čo bolo, čo je a čo bude, a to som ešte vôbec netušil, že nás čaká idiotské rozhodnutie blbca na východe. Ale faktom je, že to bola veľmi zvláštna doba.
Prekonali ste covid?
Potvrdenie o prekonaní nemám a oficiálne môžem povedať, že sa mi covid vyhol. Ale inak som presvedčený o tom, že som ho mal, pretože z nakrúcania v Srbsku som si priniesol ťažký zápal pľúc a po jeho vyliečení mi protilátky vystúpili do veľkých čísel. Ale test som mal vždy negatívny, neviem, ako si to vysvetliť.
Dotkla sa pandémia aj nakrúcania nového filmu Atlas vtákov, v ktorom vás teraz možno vidieť v kinách?
Áno, museli sme prerušiť nakrúcanie v procese, z čoho mal pán režisér Olmo Omerzu obavy, pretože si nebol istý, či dokážeme nadviazať na tú atmosféru. Ale inak som sa na nakrúcanie na začiatku aj po prerušení veľmi tešil. Omerzua si veľmi vážim, jeho filmy som videl, a keď som dostal ponuku zahrať si v jednom, ani na chvíľu som neváhal. Navyše, postava, ktorú stvárňujem, má oblak, má možnosť výpovede, má vzrušivosť… Pre herca je to darček.
Film je aj o vorkoholizme, ktorý si vyberá daň na zdraví. Boli ste aj vy osobne v situácii, že práca išla na úkor vášho zdravia?
To sa občas hercom stane, že v horúčkach a chorobách, chrípkach hrajú. Takže áno, herci pracujú na úkor zdravia. Dnes by som to už nepripustil, možno by som to ani neprežil, ale robili sme to.
Atlas vtákov hovorí aj o zložitých rodinných vzťahoch. Našli ste sa tam niekde?
V zložitých rodinných vzťahoch sa nájde každý z nás, pretože každý z nás má nejaký zložitý rodinný vzťah. Pochopiteľne z toho človek môže čerpať pre tvorbu.
