Ani vy ste nemali s otcom úplne jednoduchý vzťah…
Môj tatinko vynechal moje predstavenia v divadle Husa na provázku v Brne, to pre neho nebolo adekvátne divadlo. Povedal, že: „Keď budeš v poriadnom divadle, daj vedieť.“ Keď som však nastúpil do angažmánu do Národného divadla, tak prišiel. A povedal: „Teraz je to konečne to pravé.“
Akým otcom ste vy?
Môj mladší syn sa rozhodol, že bude tiež hercom. Chvíľu som mu to vyhováral, hovoril som mu, aby najprv vyštudoval strednú školu a potom si vybral FAMU, DAMU alebo čo ho bude lákať. Trval však na tom, že vyštuduje konzervatórium, čo sa mu teda podarilo. Prijímačky robil pod číslom 243 a nejak nimi prešiel. Potom pozvali desať vybraných a tam sa mu to začalo. Pedagógovia ich vyzvali, aby sa predstavili, a keď povedal svoje meno, tak na seba začali učitelia kukať: „Vy máte niečo spoločné…?“ „Áno, to je tatinko,“ povedal. To je začiatok jeho hereckého príbehu, pretože sa k nemu následne začali správať podľa ich vzťahu ku mne - tak alebo onak. Vydržal tam až do maturít, potom prišiel pán Morávek z Divadla Husa na provázku, vynikajúci režisér, a pozval ho, aby išiel do divadla. Martin pristal, lebo svoju kariéru som tam začal aj ja.
Takže sa synom do života veľmi nepletiete?
Synom sa do ničoho nepletiem. Ako Martinovi, ktorý sa teda rozhodol byť hercom, tak Tomášovi, ktorý je „ajťákom“. Má firmu, ktorá sa zaoberá reklamou a webovými stránkami pre veľké firmy. Až do doby, kým mi všetci nezačali hovoriť: „Počúvaj, máš veľmi dobrého syna, ten je v odbore jednotka!“, som vôbec netušil, čo robí. A on to asi robí fakt dobre. Keď som to teda zistil, tak som ho pribral aj do svojej brandže, pretože všetky predstavenia, ktoré tu na Slovensku či v Česku robím, sa predávajú cez nejakého predajcu, organizátora. To všetko robí on. A keď to porovnám s tými, ktorí to robili predtým, tak Tomáš má všetko za okamih hotové a spoľahlivo pripravené.
