Keď v roku 2006 pod Dubeň prichádzal, Marián práve prestupoval do Petržalky. Ich cesty sa po prvý raz preťali v slovenskej reprezentácii, kde bol asistentom trénera Jána Kociana (62).
Denne sa potom obaja vídali vo Viktorii Plzeň, kam si Vrba už skúseného Čišovského vyžiadal. „Bol to skvelý chlapec, ktorý odviedol pre nás úžasnú prácu. Je mi z toho veľmi smutno. Ešte stále nemôžem uveriť tomu, že ho už neuvidíme,“ vyznal sa Vrba v rozhovore pre český Sport. „Bol to futbalista extratriedy, nielen obľúbený v kolektíve, ale úžasný pre trénera ako hráč i človek.“
Čišo patril k čistým charakterom. Do kategórie ľudí skromných, pokorných a ctižiadostivých. Nevyhľadával konflikty. Náznaky problémov sa snažil riešiť so svojím povestným humorom. Videl to ako najschodnejšiu cestu prekonávania prekážok. „Zapamätám si ho ako férového chlapca. Takí sa hľadajú ťažko. Spĺňal všetko, čo sme od neho chceli.“ Vrba prezradil, že Marián po príchode veľmi rýchlo zapadol do mužstva, hoci v ňom boli ostrieľaní mazáci, ako sú Pavel Horváth či David Limberský. Aj oni vraj pochopili, že im svojimi skúsenosťami môže len pomôcť. „Kabína toto ihneď spoznala. Bol čas, keď jej Marián dokonca šéfoval. Hráči ho od začiatku rešpektovali.“
Čišovského krédom boli bojovnosť a nepoddajnosť. Riadil sa ním nielen na ihrisku, ale aj v živote. Svoju nezlomnosť najlepšie dokumentoval šesťročnou neúnavnou bitkou s nevyliečiteľnou chorobou ALS. „Bol veľký bojovník. Zvládol to. Pomáhal, ako mohol. Bol rodinný typ. S deťmi chcel byť čo najdlhšie. Bojoval až do konca,“ uzavrel tréner Vrba.
