Nepotrebovala som chlapa, pri ktorom by som sa len trápila. Moji rodičia sa rozviedli, keď som mala 13 rokov. Otec mamu podvádzal a ona mu venovala najlepšie roky svojho života a svoju lásku. On jej zlomil srdce a vzal chuť smiať sa. Preto som sama sebe prisahala, že ja nijakému chlapovi nedovolím, aby mi takto ublížil!
Naučila som sa znova, čo je to milovať
Žila som len pre seba a nič mi nechýbalo. Až prišiel deň, keď som spoznala muža, ktorý ma pozval na pohárik. Ostala som zarazená, lebo bol o 20 rokov starší, no pôsobil šarmantne, mužne a z očí mu vyžarovalo zvláštne čaro. Vyšli sme si zopárkrát na večeru. Čím bližšie som ho poznala, tým viac som zabúdala na svoj sľub z detských čias. Páčila sa mi jeho rozhodnosť a citlivosť. Vedel, čo od života chce, a nikdy sa nevzdával. Chvíle strávené v jeho spoločnosti mi dodávali silu a kúsok po kúsku ma menili.
Odrazu som videla svet v iných, krajších farbách, odrazu sa vo mne zobudil ten optimista, ktorý zaspal kedysi v detstve. Nič odo mňa nečakal, a pritom ma ustavične prekvapoval kvetmi, darčekmi či lístočkami. Bolo jednoduché zamilovať sa. Napriek tomu, že býval s rodinou, s manželkou nespával a každý z nich mal vlastný život. Cítila som sa pri ňom neskutočne šťastná a vyrovnaná. Mali sme celkom odlišné povahy, napriek tomu náš vzťah bol pre mňa ideálny. Zmenil rebríček mojich životných hodnôt a zaradil medzi ne aj lásku.
Všetko šťastie bolo zrazu fuč
Po troch rokoch sme začali spolu žiť. Keďže už predtým sme sa zobúdzali vedľa seba a strávili sme spolu nejeden víkend, všetko sa zdalo rovnaké, ba ešte krajšie. No zrazu z ničoho nič, po šiestich mesiacoch spoločného bývania, mi povedal niečo, čo zabilo môj krásny sen. Povedal, že mu chýba rodina, stabilný život, že mi nechce ublížiť, ale ani klamať.
Zarazená a šokovaná som ostala stáť s otvoreným ústami, nemohla som stráviť slová, ktoré mi prebodli srdce. Najprv som sa rozčúlila, rozkričala, dožadovala sa vysvetlenia. On však odišiel. Rozplakala som sa, lebo som si uvedomila, že to myslel naozaj vážne. Vrátil sa na druhý deň ráno a v jeho očiach som videla, že aj on trpí. Srdce mu kázalo ostať, no rozum odísť. Poďakoval sa mi vraj za najkrajšie chvíle jeho života, ktoré prežil so mnou, za to, že mohol milovať a byť milovaný. Nepomohli prosby, slzy ani moja utrápená tvár.
Zatvorili sa dvere a ja som sa po prvýkrát v živote cítila stratená a prázdna. Bolo to už pred šiestimi rokmi, no srdce nezabudlo. Peter ostane navždy mojou veľkou láskou, človekom, ktorý zohral v mojom živote významnú úlohu. Zanechal mi v duši kúsok seba, svoju lásku, nehu a viem, že keby sa teraz objavil vo dverách a roztvoril náruč, ani chvíľu by som nezaváhala a odišla s ním hoci aj na koniec sveta.
