Rozprávali sme sa s hercom Romanom Pomajbom (51), ktorý nás prekvapil konštatovaním, že na koronakrízu bol duševne pripravený a všetko sa snaží brať pozitívne.
Keď sme spolu telefonovali, ešte ste lapali dych po rannom behu. Vaša bežná dávka zdravého životného štýlu?
No bežná... Poviem úprimne, že ambície boli posledné mesiace veľké. Piecť chlieb, učiť sa angličtinu, cvičiť jogu, behať a výsledok je nasledovný: Kvások máme už asi mesiac, voláme ho Lolek a dokrmujeme ho. To je všetko, chlieb žiadny. Jazyková aplikácia Duolingo mi píše každý deň, že kde som, čo robím, lebo ma čaká ďalšia lekcia. Joga, to sme si dali pre začiatočníkov, ale tak nás na druhý deň všetko bolelo, že sme sa len ťažko odhodlávali na ďalšie cvičenie. No a beh? Kedysi som behával, bol som majster Brna na tri kilometre, deťom to hovorím denne. (smiech) Občas, aby som aj psychicky vypol a dostal sa z domu, tak si idem zabehať. Je to super, robí mi to dobre. Idem si svojim tempom, ľudia ma poznajú už z diaľky, lebo mám vraj zvláštny štýl. Ale ja behám preto, aby mi bolo dobre, nepretekám. Hlavné je nezastať.
Ako ste prežili posledné tri mesiace so štyrmi deťmi pri zavretých školách, škôlkach, detských ihriskách...?
Predovšetkým je super, že mám takúto rodinu a v nej zastúpené akoby všetky generácie. A musím vážne povedať, že klobúk dolu pred ženami. Tá moja dojčí, perie, žehlí a popri tom učí deti. Ja som z toho mimo, respektíve s angličtinou a matematikou som nepomohol, hoci som sa snažil. Do toho žena, samozrejme, veľa varí a má doma chlapa, ktorý predtým vylietal z hniezda a zrazu je stále v hniezde. A o toho sa tiež treba starať a držať ho psychicky nad vodou. Posledné mesiace boli veľkou previerkou vzťahov a mne sa len potvrdilo, že som si dobre vybral. (smiech)
A ste teda aj vy niečo platný?
Práve teraz sme sa vrátili z týždenného pobytu na lazoch pri Krupine. Máme známych, ktorí žijú takto na samote spätí s prírodou. Sú to takí čistí ľudia a my sme ich boli navštíviť. Hlava rodiny, chlap, dokáže urobiť všetko sám... Je to taký prototyp MacGyvera s Chuckom Norrisom. Keď sme sa vracali domov, spýtal som sa ženy: „A si rada, že viem aspoň šoférovať? Som ti niečo platný?“ Ona sa na mňa pozrela a súcitne mi hovorí: „To víš, že jo, vždyť s tebou je taková sranda.“ Mne sa naozaj dejú výnimočné veci, priťahujem ich. Tak napríklad, keď som mal oslavu päťdesiatky, Dano Dangl tam spustil: „Počúvajte, Romanovi sa dejú veci. Roman, povedz nám, čo sa ti stalo včera?“ A ja na to: „Včera? Včera som mal mať svetovú premiéru filmu Voda, čo ma drží nad vodou, kde som hral hlavnú postavu a bola zrušená...“ Všetci dostali záchvat smiechu. No a keď sme išli teraz na tú samotu, myslíte, že som pred Trnavou odbočil na Nitru? Hnal som to cez Žilinu. Vtedy sa žena spýtala: „A kde jsme teďka? Proč jsme tady? Děti, tatínek nám zařídil dvě hodiny po Slovensku navíc i s miminkem.“ Ale videli sme krásne jazero, zrúcaninu hradu a ja im hovorím: „Vidíte, keby som nepoblúdil, nevideli by ste to.“ Takto my žijeme.
