Homosexualita sa dlhodobo pokladala za úchylku, dnes prevláda názor, že je jednou z možných, hoci menšinových sexuálnych orientácií. Väčšina ľudí jej prejavy viac či menej toleruje. Byť homosexuálom sa dokonca medzi celebritami pokladá za módne. Je však rozdiel, keď sa k homosexualite prizná na stránkach magazínu filmová hviezda a keď nám pravdu o svojej sexuálnej orientácii oznámi v obývačke na gauči vlastný potomok. Takúto informáciu musí „rozdýchať“ asi každý rodič, ktorému sa jeho dieťa s niečím takým zdôverí. Málokto to však prijme s chladnou hlavou. Väčšinou rodičia pátrajú po dôvodoch, „ako a prečo sa to stalo“. Snažia sa nájsť vinníka vo svojej zlej výchove, v prostredí, v ktorom sa ich dieťa pohybuje. Obviňujú vlastné dieťa zo skazeného charakteru, niekedy sa dokonca od neho odvrátia.
S výchovou to nesúvisí
Rodičia sa často snažia svojho potomka presvedčiť, že sa vo svojej orientácii mýli, alebo ho chcú „prevychovať“. Psychológ PhDr. Vladimír Dočkal tvrdí, že ak je váš potomok gej alebo lesbička, heterosexuála z neho neurobíte. „Tvrdou výchovou môžete dosiahnuť len to, že homosexuálne prejavy bude skrývať. V minulom storočí, keď sa homosexualita pokladala za chorobu, sa ju psychiatri pokúšali dokonca liečiť. Takáto ‚terapia‘ mohla viesť k potlačeniu vonkajších homosexuálnych prejavov. To, čo homosexuál cíti, čo prežíva, kto sa mu páči a kto ho eroticky priťahuje, však ovplyvniť nemohla. Preto len podporovala nevyrovnanosť a pocit životnej nespokojnosti ‚vyliečených‘ pacientov,“ hovorí. Zároveň dodáva, že ak si rodičia myslia, že prejavy homosexuálnej orientácie u svojho dieťaťa vybadajú z jeho správania už v detstve, musí ich sklamať. „Nie je vylúčené, že z chlapca, ktorý sa hrá s bábikami, vyrastie gej, ale nie je nič neobvyklé, že sa tak hrajú aj heterosexuálni chlapci. Rovnako ako heterosexuálne dievčatá sa dnes hrajú hry, ktoré sa pokladajú za chlapčenské.
Neobvyklé záujmy vypovedajú skôr o možnom talente dieťaťa než o jeho sexuálnej orientácii. Práve nadaní jedinci sa vyznačujú širokým spektrom záujmov, medzi ktoré patria aj tie, ktoré sa klasicky prisudzovali opačnému pohlaviu. Medzi nadaním a sexuálnou orientáciou však nie je žiaden vzťah. Znamená to, že vaše dieťa môže byť šikovné alebo nešikovné bez ohľadu na to, či je heterosexuálne, alebo homosexuálne,“ vysvetľuje.
Neodsudzujte, podporte ich!
Prevažná väčšina homosexuálov tvrdí, že u seba vníma svoju orientáciu už odmalička. Cítia, že sú čímsi iní. V období sexuálneho dozrievania zažívajú vnútorný rozpor, ktorému nerozumejú, a často sa nemajú komu zdôveriť. Hľadanie sexuálnej orientácie patrí k prirodzenému vývinu človeka, a kto sa líši od väčšiny, bude mať to hľadanie veľmi sťažené. Potrvá mu dlho, kým svoju odlišnosť prizná sám sebe, a ešte dlhšie, kým ju prijme ako samozrejmú, prestane sa pre ňu trápiť a napokon ju prizná aj okoliu. Keď nakoniec sám v sebe prijme pravdu, býva to pre neho veľká úľava. Vyrovnať sa s tým musia však aj jeho rodičia.
Psychológ Vladimír Dočkal upozorňuje, že samotnú sexuálnu orientáciu neslobodno odsúdiť, dieťa za ňu nemôže. „Ak mu rodičia dávajú najavo, že homosexualita je pre nich neprijateľná, môžu negatívne ovplyvniť vývin jeho sebauvedomenia a sebavedomia, môžu dosiahnuť, že bude samo seba nenávidieť, dokonca mu môžu pokaziť celý život. Ak sa dieťa bojí, že ho rodič pre odlišnú sexuálnu orientáciu prestane mať rád, nezverí sa a bude sa trápiť.“
Atmosféra dôvery
Psychologička PhDr. Miroslava Muráriková si myslí, že rodičia, ktorí doteraz plnili svoje rodičovské poslanie, poskytovali svojmu dieťaťu lásku a prijímali ho také, aké je, by sa mali zmieriť aj s jeho homosexuálnou orientáciou. „Tento proces vyrovnávania sa však môže vyžadovať určitý čas,“ upozorňuje. „Treba preto rešpektovať aj pocity rodičov. Naše dieťa a jeho šťastie nás však ako rodičov bytostne ovplyvňujú. Zanevrieť na svoje dieťa pre jeho homosexuálnu orientáciu doslova znamená opustiť ho v zložitej životnej situácii,“ dodáva.
Podľa oboch psychológov je najdôležitejšie a najnáročnejšie vytvoriť doma atmosféru dôvery, pomôcť dieťaťu nájsť a prijať jeho prípadnú odlišnosť ako niečo prirodzené. „Nič nezískate, ak sa mu odcudzíte, či už vopred, takže vám o svojich problémoch vôbec nepovie, alebo po tom, čo sa odhodlalo zdôveriť sa. Dôvera je to najcennejšie, čo v medziľudských vzťahoch poznáme. Vážte si dôveru svojho dieťaťa a nesklamte ju. Ak je iné, bude ju potrebovať ešte viac než jeho ‚normálni‘ vrstovníci,“ radí psychológ V. Dočkal.
Nebudem mať vnúčatá!
Pre rodičov býva azda najhoršie zmieriť sa s tým, že sa vnúčeniec nedočkajú. Pamätajte na to, že ak chcete, aby vaše dieťa prežilo šťastný a plnohodnotný život, musíte mu v kritických chvíľach pomôcť vyrovnať sa s jeho odlišnosťou a zmieriť sa aj s tým, že možno nebude mať potomka. Koniec koncov, bezdetní ostávajú aj mnohí heterosexuáli.
Ako to povedať okoliu?
Hoci sa rodičia homosexuálne orientovaného dieťaťa možno vo svojom vnútri zmierili s touto skutočnosťou, veď napokon ide o ich vlastného potomka, v kútiku duše sa strachujú, ako to prijme ich okolie. „Naša spoločnosť, žiaľ, ešte nie je celkom pripravená prijať svojich ‚odlišných‘ členov bez predsudkov. Ľudia z okolia vedia byť niekedy necitliví až zraňujúci, preto je dobré snažiť sa odvrátiť ich pozornosť od problémov svojej rodiny,“ varuje Muráriková. „Ak má vaše dieťa homosexuálne sklony, nebude to mať v našej spoločnosti jednoduché. V takejto situácii bude potrebovať pomoc, najmä emocionálnu podporu svojich najbližších.“ Stojte pri ňom a dajte mu najavo, že mu dôverujete a podporujete ho. Okoliu sa nemusíte spovedať ani nič vysvetľovať. Je to intímna záležitosť, slobodné rozhodnutie každého človeka a nikto nemá právo do tejto slobody zasahovať ani ju spochybňovať.
