Už nikdy im totiž nebudú môcť povedať, ako veľmi ich milujú. Návšteva cintorína im znovu pripomenula trápenie, ktoré prežívali, keď museli pochovať svoje milované dieťa. Plamene zapálených sviečok opäť rozjatrili ich rany a oživili bolestné spomienky. Rodičia malého Samka († 7) a odvážneho Štefana († 28) na svojich synov spomínali priamo pri hrobe. Sviečka pre usmievavú Lenku († 9) horela v byte tety Anky, pretože dôstojné miesto posledného odpočinku pre jej princeznú ešte nie je pripravené. Odkaz zavraždenému Tomášovi († 16) zanechali pri hrobe aj jeho kamaráti.
Tomáš († 16)
Kamarátom chýbal v lezeckom tábore
Tomáškovi († 16) zo Žiliny horí na mieste posledného odpočinku zlatý kahanec za celé Slovensko. Zapálila ho redakcia Nového Času v mene všetkých, ktorých bolestne zasiahol osud tohto nadaného stredoškoláka. Za bieleho dňa ho podľa polície dobodala až 51 ranami kamarátka. Na hrobe tínedžera nechýbajú kvety a všade ležia anjeliky, mackovia, srdiečka... Medzi rozlúčkovými predmetmi vháňa slzy do očí špeciálne jeden, na ktorom je čiernou fixkou uvedený srdcervúci odkaz. Napísali ho Tomáškovi kamaráti, ktorých mal vďaka svojej spoločenskej povahe naozaj veľa. „Tomáško, chýbal si nám v lezeckom tábore. Spomíname. Tvoji kamaráti,“ znie text na bielom kahanci. Z nečakaného odchodu jednotkára z elitného osemročného gymnázia sa stále nedokážu spamätať jeho najbližší ani kamaráti. Podľa polície chlapec prišiel o život v polovici mája brutálnym spôsobom po tom, ako naňho nožom zaútočila jeho najlepšia kamarátka a spolužiačka Judita (16). Dievčina doteraz nepovedala k tomu, z čoho je obvinená, ani slovo.
Samko († 7)
Za milovaným synčekom chodia dvakrát denne!
Rodina z obce Jakubany (okr. Stará Ľubovňa) sa stále nevie vyrovnať so smrťou ich Samka († 7), ktorý od narodenia zápasil s metabolickou poruchou. Keď ochorel, v tele sa mu začal zhromažďovať jedovatý amoniak. Osudným sa mu stalo nachladnutie. Poslednýkrát vydýchol po niekoľkodňovej hospitalizácii koncom septembra. „Chodíme každý deň do kostola aj na cintorín. Teraz počas Dušičiek chodím aj dvakrát denne, cítim, akoby tam bol pri mne,“ vraví zronená matka Darina (31). Zároveň priznala, že náhly odchod milovaného synčeka zvláda veľmi ťažko. „Stále nevieme, prečo musel náš Samko zomrieť,“ zadúša sa plačom mama zosnulého chlapčeka. Podľa nej stále čakajú na výsledky pitvy, ktoré by sa mali dozvedieť v priebehu novembra. „Chceme poznať pravdu, čo sa naozaj stalo,“ dodala skormútená Darina.
Lenka († 9)
Plačeme za ňou každý deň
Aj keď od smrti Lenky († 9) z Banskej Štiavnice ubehlo už vyše 8 mesiacov, neubehne ani minúta, aby na usmievavé dievčatko teta Anka (65), ktorá ju mala zverenú do starostlivosti, nemyslela. Lenku brala ako svoje dieťa, ktoré nikdy nemala. Marcela (25), ktorá s dievčatkom vyrastala, ju zasa mala za sestričku. Druháčka na jar náhle ochorela. Keď ju cez víkend zachvátili horúčky, Anka s ňou utekala do nemocnice. Odtiaľ sa však už Lenka živá nevrátila. „Každý deň si za ňou poplačem. Stále je to veľmi ťažké a jej smrť nedokážem spracovať. Radšej nechcem byť ani doma, lebo tu mi ju každý jeden kút pripomína,“ plače zronená Anna s tým, že rána a večery sú pre ňu najťažšie. Rovnako to cíti aj Marcela. „Radšej sa nepozeráme ani na jej fotky, lebo hneď plačeme. Také ticho je bez nej. Stále si púšťala pesničky a tancovala,“ hovorí smutne mladá žena. Spolu s tetou Ankou prežívali tohtoročné dušičkové obdobie ešte smutnejšie, pretože zatiaľ nemajú kam ísť malej Lenke zapáliť sviečku. Jej pomníček sa totiž len teraz začína stavať. „Snažím sa zo všetkých síl, aby už mala svoj hrobček. Podarilo sa mi našetriť nejaké peniažky. Žiaľ, to, čo som jej sporila, minuli jej biologickí rodičia,“ objasňuje obetavá Anna, ktorá verí, že čoskoro bude mať jej dievčatko dôstojné miesto posledného odpočinku.
Štefan († 28)
Oddychuj a netráp sa
Štefan (57) a Magdaléna (59) veľmi ťažko znášajú stratu syna Štefana († 28), ktorý mal život pred sebou. Recidivista Ondrej (23) ho v Dobšinej surovo dobil pred krčmou dreveným hranolom, pretože sa zastal krčmárky. „Števko odišiel veľmi skoro!“ narieka jeho mama priamo pri hrobe, kam mu doniesla a zapálila sviečku. „Stále neviem pochopiť, ako sa dá takto prísť o syna v priebehu pár minút. Ešte o desiatej večer mi volal, že už ide domov, aby som mu zohriala jesť. V sanitke ho až hodinu oživovali, no neúspešne,“ spomína na tragédiu nešťastná Magdaléna. Jej manžel Štefan pripomenul vážnu vec: „V policajnej zápisnici sa uvádza, že vrah svojim kumpánom ešte predtým povedal, aby išli s ním zabiť gadža. On sa na to chystal.“ Pri hrobe na miestnom cintoríne, kde teraz odpočíva ich syn, bývalý piliar a futbalový brankár Dobšinej, sa nesmierne smutní rodičia zmohli len na krátke posolstvo: „Čakajú nás prvé užialené Vianoce. Števko by mal v decembri narodeniny, ale aj meniny. Odpočívaj v pokoji, nech tvoja duša naveky oddychuje a netráp sa!“ Obvineného z obzvlášť závažného zločinu vraždy súd ešte len čaká a hrozí mu 20 rokov basy, no možno až doživotie.
