Urobila tak pod tlakom environmentálnych protestov a silnejúceho vplyvu opozičnej strany Zelených, napísala tlačová agentúra AP. Nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že dohoda, dosiahnutá medzi vládnymi stranami po celonočnom rokovaní, je veľkou vzpruhou pre Nemecko, ktoré sa snaží znížiť emisie skleníkových plynov.
Najväčšia ekonomika Európy si dala cieľ znížiť emisie do roku 2030 o 55 percent v porovnaní s rokom 1990. Z terajších 866 miliónov ton ročne sa majú znížiť na 563 milión ton. "Sme presvedčení, že tieto ciele dokážeme dosiahnuť a že sme naozaj položili základy v tejto veci," povedala Merkelová.
Nemecko bolo dlho lídrom v ochrane životného prostredia, ale v posledných rokoch zaostávalo za mnohými európskymi susedmi. Dokonca sa predpokladá, že Nemecko nesplní svoje ciele v znižovaní emisií skleníkových plynov pre rok 2020, a to s veľkým rozdielom. Predovšetkým sektor dopravy nedokázal držať krok s cieľmi v znižovaní emisií.
Umiernená klimatická politika nemeckej vlády je v protiklade s názorom mnohých nemeckých voličov, podľa ktorých je spomalenie globálneho otepľovania najnaliehavejšou otázkou dneška. Nemeckých študentov inšpirovali pravidelné piatkové protesty mladej švédskej aktivistky Grety Thunbergovej a vždy v piatok organizujú v mestách veľké zhromaždenia, neraz v čase vyučovania. Tieto protesty s názvom Piatky za budúcnosť získali obrovskú podporu.
Aktuálny prieskum televízie ARD ukázal, že 63 percent nemeckých voličov je za to, aby vláda dala prednosť ochrane klímy pred rastom ekonomiky. Obavy z vývoja životného prostredia sa premietli aj do voličskej podpory nemeckej strany Zelených, ktorá v májových eurovoľbách skončila v Nemecku druhá.
Klimatickú politiku Nemecka pozorne sledujú všade. Krajina produkuje šieste najväčšie množstvo emisií skleníkových plynov na svete, tvoria 2,1 percenta z celkového množstva. Nesplnenie cieľov v znižovaní svojich emisií môže stáť Nemecko peniaze; na základe pravidiel Európskej únie môže totiž krajina dostať pokutu vo výške miliárd eur, ak nesplní ciele Únie týkajúce sa znižovania emisií. A navyše, Merkelová varovala, že Nemecko môže prísť o svoje postavenie technologického lídra, ak v budúcnosti nezainvestuje do čistých priemyselných odvetví.
Medzi opatreniami, dohodnutými nemeckou vládou, je spoplatnenie uhlíkových emisií z dopravy a vykurovacích olejov. Vláda plánuje zaviesť národný systém obchodovania s emisiami, v rámci ktorého bude stanovená cena za tonu oxidu uhličitého, čo je hlavný skleníkový plyn - v roku 2021 to bude desať eur a v roku 2025 sa zvýši na 35 eur.
Odborníci už skôr upozorňovali, že ak sa má zaistiť skorý pokles emisií, začiatočná cena musí byť 35 eur. Avšak nemeckí výrobcovia, vrátane mocných automobiliek, lobovali proti vysokým cenám za uhlík a vyzvali vládu, aby namiesto toho podporila vývoj technológie priateľskej voči klíme.
K ďalším opatreniam balíka schváleného nemeckou vládou patrí aj zvýšenie klimatického poplatku za letenky a väčšie investície do nízkoemisnej železničnej dopravy, vrátane zníženia dane z pridanej hodnoty za lístky na diaľkové vlaky. Merkelová, ktorá bola nemeckou ministerkou životného prostredia počas prvej klimatickej konferencie OSN v roku 1995, opakovane označovala riešenie globálneho otepľovania za "vec životne dôležitú pre ľudstvo". Kancelárka plánuje na budúci týždeň účasť na klimatickou summite OSN v New Yorku, kde v pondelok 23. septembra prednesie prejav.
