Inú možnosť si ani nepripúšťa. Podstúpila už nevyhnutnú operáciu nohy, a keď dobre dopadnú ďalšie vyšetrenia, má nádej na uzdravenie. Musí však poctivo rehabilitovať. Život napriek hendikepu berie s úsmevom a športovo. Ako bývalá basketbalistka by chcela opäť hrať svoj milovaný basket a postaviť sa pod kôš.
Evka, ktorá sa z Kráľovského Chlmca presťahovala do Čiernej nad Tisou, čaká na najdôležitejší krok v živote. „Chcem byť sebestačná a opäť sama chodiť, veď som športovkyňa,“ povedala Evička, ktorá mala smolu, že natrafila na Gustáva. Jej expriateľ ju totiž tak zmlátil, že sa ocitla v kóme a zostala prakticky spolovice tela nehybná. Hoci si už útočník odpykáva päť rokov basy, bývalá športovkyňa je odkázaná na pomoc druhých. Úsmev ju však neopúšťa ani v týchto ťažkých časoch.
„Museli ma operovať, lebo sa neviem postaviť na ľavú nohu. Verím, že to po čase dokážem, a keď urobím aj prvý krok a potom ďalší, to bude super!“ povedala optimisticky. Pritom zo svojho archívu v mobile vytiahla fotografie zo stretávky s bývalými spoluhráčkami a dvihla palec hore. „Vtedy mi išla karta, basketbal bol môj život, koníček. Mala som ho nesmierne rada,“ priznala Evička.
Keď sa po dlhom čase stretla s bývalou trénerkou a učiteľkou zo školy v Kráľovskom Chlmci, obidve sa nedokázali ubrániť slzám. „Sedela na vozíku a odrazu zvýskla, že Dajková! Vyšla jej slzička a obe sme len plakali,“ spomína na dojemné stretnutie Timea Dajková, ktorá s odstupom času prezradila aj jedno Evičkino tajomstvo: „Verte, bola to výborná basketbalistka, ktorá z piatich trojkových hodov trafila do koša všetky. Držím jej palce, aby sa čoskoro uzdravila.“
Nová láska
Vo svoje uzdravenie verí aj Eva. Teraz však nepoberá ani invalidný dôchodok, hoci bez pomoci druhých sa naozaj nezaobíde. Každý deň potrebuje starostlivosť svojej mamy Evy (61), ktorá sa o ňu odovzdane stará. Obrovskou oporou pre ňu je aj jej nový priateľ Kristián (36), od ktorého na narodeniny dostala plyšového macka.
Ten jej teraz pripomína, ako ju veľmi ľúbi. „Je to moja láska a aj pre neho chcem žiť. V prvom rade sa však musím postaviť na tie nohy. Budem bojovať a dokážem to!“ vraví odhodlane veľká sympaťáčka. Mimochodom, Kristián Novému Času potvrdil, že Evička robí pokroky, a keď bude ďalej cvičiť, bude na tom čoraz lepšie a jedného dňa by sa jej sen mohol stať skutočnosťou.
