Šťastie mali iba traja z nich. Nehodu od jej počiatku sprevádzali nejasnosti, množili sa dezinformácie a konšpiračné teórie. Raz a navždy chce túto kapitolu dejín uzavrieť vnuk kapitána lietadla Svatoslava Rosu († 44), ktorý prišiel prvýkrát na miesto tragédie do Bratislavy.
Pád lietadla IL-18 je dodnes druhou najväčšou nehodou civilného lietadla na území Slovenska. V rámci Československa je považovaná za najznámejšiu, keďže sa stala za letného, jasného dňa pred stovkami svedkov. Rozsah záchranných a vyslobodzovacích prác nemal dovtedy v spoločnom štáte obdoby. Vnuk kapitána Robert Rosa (42) prišiel pri tragédii o svojho deda, kapitána a veliteľa lietadla.
Rád by po viac ako štyroch desaťročiach spoznal skutočnú príčinu pádu lietadla. „Je zvláštne byť tu. Keď vidím, ako kúsok odtiaľto je letisko. Mám pred očami fotky z toho dňa, z filmov. Je to hrozné,“ povedal Robert Rosa priamo na Zlatých pieskoch. „O tejto nehode je veľa informácií, snažím sa nájsť pravdu. Niečo, čo by vyjasnilo príčinu havárie. Myslím na deda, na tých všetkých ľudí, toľko zmarených životov…“ pokračoval.
Dobrák od kosti
Na Svatoslava Rosu si jeho kolegovia spomínali ako na dobráka od kosti. Považovali ho za dobrého pilota. Preto sa mnohým z nich nechcelo veriť, že za nehodou malo byť údajne jeho zlyhanie. Oficiálna vyšetrovacia správa dospela k záveru, že za tragédiu môže chybná séria postupov posádky. Rovnaké myšlienky má aj dcéra pilota, Simona Rosová, ktorá verejne prehovorila po prvý raz od tragédie.
