Súťaž krásy v socialistickom Československu totiž obnovili iba v roku 1989, to ešte nikto netušil, že v novembri toho istého roka komunistická totalita padne. A hoci korunovanie 19-ročnej Slovenky sprevádzal vtedy nesúhlasný piskot divákov v Paláci kultúry a športu v Ostrave - Vítkoviciach, Ivana je nepochybne dodnes najvýraznejšou kráľovnou krásy. Ako si na víťazstvo v súťaži spomína a ako žije dnes?
Pred pár dňami to bolo už 30 rokov, čo ste sa stali Miss Československa. Oživilo to vaše spomienky na tie časy?
Bolo to také dèja vu. Viete, mala som vtedy 19 rokov a vôbec som si neuvedomovala, čo to znamená súťažiť o tento titul. Do súťaže krásy ma prihlásili kolegovia z prešovského Stavoprojektu. Keď mi prišla pozvánka, myslela som si, že to hádam posielali všetkým pekným dievčatám (smiech).
Vôbec ste teda netušili, čo vás čaká?
Nie, ale pamätám si, ako mi rodina, známi a priatelia pomáhali nachystať si napríklad šaty. Nebolo to jednoduché. Predsa len, išlo o Miss, tak som chcela, aby vyzerali inak ako bežné šaty.
Súťaž ste vyhrali a stali ste sa Miss Československa. Prenos sledovalo vyše 16-tisíc ľudí v ostravskom Paláci kultúry a športu a tiež diváci pri televíznych obrazovkách. Po vyhlásení titulov to v hale poriadne vrelo, ľudia dali pískaním najavo nesúhlas s výsledkom. Čo ste v tej chvíli prežívali?
Tie emócie sa prelínali. Na jednej strane som si uvedomovala, že som víťazka, no to pískanie bolo zdrvujúce. Pôsobila som v speváckom zbore Prešovčatá aj vo folklórnom súbore Šarišan a bola som zvyknutá, že keď som stála na javisku, ľudia tlieskali. Keď začali v hale pískať, bol to pre mňa o to väčší šok. Aby som sa nerozplakala, hrýzla som si takmer do krvi ďasná. Tá bolesť bola silná, ale udržala som aj vďaka tomu emócie na uzde. Dodalo mi to však odvahu, že niečo v živote dokážem.
