Do mája sa vráti do našich končín niekoľko desiatok druhov sťahovavých vtákov, pričom niektoré z nich počas svojej púte prekonajú tisícky kilometrov. „Doma už je červienka obyčajná, drozd trskotavý, plavý, pinka lesná, škorec obyčajný či škovránok poľný,“ povedal prírodovedec Miroslav Saniga. Nasledovať ich však budú ďalší operení kolegovia.
„V najbližších dňoch môžeme očakávať trasochvosta, žltochvosta, drozdy či vrchárky. Každú chvíľu aj bociany či sluku lesnú, o ktorej sa hovorí, že odomyká bránu jari,“ pokračuje Saniga s tým, že najznámejší poslovia jari lastovičky sa vrátia na Juraja v apríli a dažďovníky na Žofiu v máji. Čím sú špecifickí prví vtáčí poslovia?
Rád si zaškrípe
Škorec obyčajný
Hniezdi v Európe a v Malej Ázii. Spev škorca obyčajného je zmes melodických popevkov a škrípavých zvukov. Napodobňuje spev iných vtákov. Často spieva na viditeľných miestach, ako sú špičky stromov, strechy a podobne. Žije súvisle na celom území Slovenska.
Zaťažená na plody
Známa aj ako slávik červienka. Žije v lesoch po celom území Slovenska. Je sťahovavá, ale zriedkavo aj prezimuje. Živí sa najmä hmyzom v rôznych štádiách vývinu, pavúkmi a inými bezstavovcami, napr. slimákmi. Konzumuje i rastlinnú potravu, až 60 druhov rôznych plodov.
Pospevuje na zemi
Škovránok poľný
Nenápadné bývanie
Samička si to odmaká
Hniezdo si robí na stromoch i v kroch v rozličnej výške a výnimočne aj na zemi. Hniezdo býva pri kmeňoch, veľmi často na mladých smriečkoch. Na stavbe sa z veľkej časti podieľa iba samička. Materiál však nosí a ukladá aj samec. Potravu tvoria slimáky, plody, bobule ako baza, černica, kalina či čučoriedky, puky alebo listy drevín i hmyz.
