Neviete nájsť kompromis pri rozvode alebo sa chcete súdiť pre nevydarený medicínsky úkon? Ak chcete kauzu vyriešiť rýchlo a „bezbolestne“, skúste to prostredníctvom mediátora. O mediácii ako o mimosúdnom riešení sporov sme sa rozprávali s právnikom, bývalým moderátorom televízneho spravodajstva, podnikateľom a mediátorom Františkom Kutlíkom (62).
Pre mnohých je slovo mediácia ešte stále neznámym pojmom. O čo teda ide v mediácii?
Ide o mimosúdne riešenie sporov za účasti tretej osoby – mediátora, ktorý spor nerieši, ale pomáha stranám riešiť ho. Mediátor nevystupuje ako rozhodovacia autorita v zmysle – ty máš pravdu, ty nemáš pravdu! Základným mottom mediácie je princíp win-win. Všetci účastníci musia odchádzať ako víťazi. Len čo je jeden víťaz a druhý porazený, tak to nie je mediácia, ale manipulácia. Obe strany musia mať pocit, že riešenie, ktoré prijali, vychádza z ich vnútra. Obrazne povedané, po skončení mediačného procesu by, podobne ako pri vyhlásení výsledkov formuly 1, mali na najvyššom stupienku stáť všetky strany, spoločne mávať vavrínovým vencom a polievať aplaudujúci dav šampanským.
Ako dlho sa tento spôsob riešenia sporov praktizuje na Slovensku?
Vo všeobecnosti by sme mohli siahnuť veľmi dávno do histórie. Základy mediácie v novodobej histórii dali v 60. rokoch minulého storočia židovskí a čínski prisťahovalci v USA. Založili systém, ktorý vychádzal z toho, že oni rozhodujú o svojich obchodných sporoch. Odmietli, aby o nich rozhodovala americká justícia argumentujúc, že Američan nemôže rozumieť ich mentalite. U nás dostala mediácia legislatívny základ v roku 2004, odkedy je účinný prvý zákon o mediácii, ktorý dvakrát novelizovali. Takže budúci rok bude 15 rokov, čo sa reálne píše história mediácie na Slovensku.
Aké vzdelanie musí mať mediátor?
Jediným kritériom, aby sa človek stal certifikovaným mediátorom zapísaným v zozname ministerstva spravodlivosti, je druhý stupeň vysokoškolského vzdelania a absolvovanie 200 hodín výučby. Samozrejme, zvlášť pri tejto profesii je veľmi dôležité individuálne vzdelávanie, predovšetkým ľudský faktor a zdravý sedliacky rozum. Všetko ostatné sa dá naučiť.
Spomínate si na vašu prvú mediáciu?
Úplne prvá mediácia bola medzi tajomníkom istej politickej strany a zamestnankyňou, ktorá pracovala pre túto stranu. Nevedeli sa dohodnúť na odstupnom. Vďaka mediácii sa napokon stretli, pán tajomník predo mnou odovzdal dotyčnej panej peniaze. Niekedy sa ľudia len potrebujú stretnúť pred mediátorom, aby to malo istú formu.
Za čias riaditeľovania Štefana Nižňanského (2008 - 2011) ste pôsobili ako mediátor v Slovenskej televízii. Aké spory ste riešili?
Riešili sa spory medzi pracovníkmi, prípadne keď boli „prúsery“ v relácii Reportéri, dohliadal som, aby redaktor a kritizovaní dostali rovnaký priestor. Aj počas volieb všetky politické strany komunikovali s mediačnou kanceláriou. Vysvetlil som im pozíciu STV – garantujem, že to bude na obrazovke korektné v zmysle zákona a tiež v zmysle volebného zákona. V poslednom, vo veľmi dôležitom vystúpení v prezidentských voľbách sa nevedeli dohodnúť Ivan Gašparovič a Iveta Radičová na tom, či budú mať v zábere za sebou fankluby, koľko ich bude a podobne. Zasiahol som ako mediátor a bol som príjemne prekvapený, akí boli obaja korektní a ústretoví. Aj keď v tomto prípade išlo skôr o predmediačné riešenie, preto ich aj môžem menovať. Pretože jedným z princípov mediácie je mlčanlivosť o klientoch
Riešili ste mnohé ďalšie spory. Napríklad výpovede, ktoré dostali zamestnanci televízie pod vedením iného riaditeľa...
Išlo o to, že televízia výpovede nemusela dať schváliť odborom, ale musela im ich dať na vedomie. Lenže kompetentní to neurobili, a keď sa na to prišlo, tak ex post naháňali odbory, ktoré sa oneskorene k tomu už nevyjadrili. Všetci zamestnanci, ktorí dostali výpovede, sa po nástupe Nižňanského súdili so Slovenskou televíziou a 99 % ich aj vyhrávalo. Vstúpil som do sporu ako mediátor a dohodol som veci so zamestnancami tak, že dostali 80 % toho, čo im prináležalo a mnohí nastúpili späť do televízie. STV ušetrila cca 20 % financií a získala späť kvalitných odborníkov.
Boli aj nejaké kuriózne prípady v rámci televízie?
A koľko! Od sporu, keď kolega tľapol kolegyňu po zadku, a tá to riešila cez mediátora, po spor známeho textára s ešte známejším producentom o autorské práva v rámci pripravovaného televízneho programu. Osočovania vyvrcholili tým, že sa obaja chytili pod krk. Nato som sa postavil s mojím necelým metrom deväťdesiat a vyše metrákom živej váhy už aj ja, páni sa upokojili a mediácia sa po takejto sympatickej ľúbostnej predohre v trojke mohla začať.
S akým výsledkom?
Verte, neverte, dohodou a vetou na rozlúčku: „Ty si fakt magor, to ma musíš takto nas...?“ Dnes už neviem, kto to komu povedal, ale jedno viem určite - program sa nakrútil a s úspešným diváckym ohlasom aj odvysielal.
Robíte všetko, čo príde, alebo si vyberáte, do akého sporu idete a do čoho nie?
Snažím sa orientovať na pracovnú mediáciu, hlavne interkultúrnu mediáciu, teda riešenie konfliktov s cudzincami na pracovisku, ktorých bude pribúdať. Sú to konflikty, ktoré vznikajú z našich predsudkov a stereotypov. Cudzincom zamestnávatelia nerozumejú tak ako Slovákom. Mnohí z nich sú impulzívnejší, temperamentnejší. Okrem toho sa intenzívne venujem mediácii v zdravotníctve.
V čom môže byť mediátor osožný v zdravotníctve?
V mnohom. Lekári nevedia s pacientmi komunikovať. Nepoužívajú slovenčinu, pracujú s latinskými výrazmi a pacient im nerozumie. Ak urobia nejaký úkon, ktorý nie je úplne korektný, zanedbávajú tzv. druhú kompetenciu, teda komunikovať to s pacientom. Ten to potom komunikuje s „Dr. Googlom“, čo lekárov neskonale vytáča. Nevedia hovoriť s onkologickými pacientmi. Nepovedia dotyčnému, že je v terminálnom štádiu života, že má pred sebou možno tri-štyri mesiace. Mali by pacientovi vysvetliť, že úlohou lekára nie je sľubovať, že sa vylieči, ale garantovať, že tie tri-štyri mesiace prežije v relatívnej pohode v kruhu rodiny, pri svojom hobby...
Nemajú na to v nemocniciach svojich psychológov?
Pokiaľ mám vedomosť, tak jediného psychológa – mediátora, má Národný ústav srdcovo-cievnych chorôb v Bratislave. Psychológia je však len „jednosmerná ulica“. Ale mediácia je záležitosť dvoch subjektov: lekár a pacient alebo jeho rodinní príslušníci. Ak chcú ľudia napadnúť postup lekára pri liečbe na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, je vhodné, aby do toho vstúpil mediátor. V rámci mediácie väčšinou vždy dôjde ku kompromisu. Pacient nečaká roky, či vôbec vysúdi nejakú kompenzáciu, ak sa stala chyba. Aj nemocnica si uvedomí, že ak pristane na kompromis, tak ujma pre špitál nebude taká veľká, ako keď budú „tlačiť na pílu“.
A funguje to? Sú nemocnice ústretové alebo sú ústretovejší pacienti?
To je práve vec, ktorú by sme chceli do budúcnosti nastaviť. Mal som prípad pacientky po stomatologickom zákroku. Lekárka jej po extrakcii zuba omylom aplikovala namiesto anestetika dezinfekčný roztok. Okamžite opuchla, ležala v nemocnici. Prišla na mediáciu s tým, že chce dať trestné oznámenie a požadovala náhradu škody 20 000 eur. Stretol som sa s pacientkou, následne so zubárkou. Vysvetlila mi, že také niečo sa jej nikdy nestalo, injekčnú náplň, ktorú jej podala sestrička, nekontrolovala. Urobila sa dohoda o mediácii, dohodli sa na kompenzácii 4 000 eur, zubárka spolupracovala pri doložení papierov pre poisťovňu a pacientka dostala peniaze aj z poisťovne. Všetci boli spokojní.
Ako sa to robí v prípade, keď sú vzťahy také naštrbené, že sa dve strany nechcú stretnúť zoči-voči?
Vtedy sa to robí formou shuttle mediácie – kyvadlovej mediácie. Stretávam sa individuálne s každým z nich a až vo fáze, keď vyhodnotím, že je optimálne, aby sa stretli, vtedy sa stretnú. Pravda však je, že sú aj takí, ktorí povedia: Mediáciu absolvujem, ale nechcem ho (ju) ani vidieť! Nie všetky prípady sa podarí vyriešiť. Zaujímavosťou je aj forma napríklad online mediácie.
Ako taká online mediácia vyzerá?
Pred časom som riešil spor medzi študentmi, ktorí boli na jahodovej brigáde vo Veľkej Británii. Neboli spokojní s ubytovacími a so stravovacími podmienkami. Sprostredkovateľská agentúra medzitým zanikla a ich zamestnávateľ, britský farmár, odmietol na túto tému komunikovať s argumentom, že si do bodky plní zmluvu. Arbitrážna komora v Miláne oslovila mediátora v Londýne. Skontaktoval sa so mnou a začali sme riešiť situáciu. Anglický kolega bol v kontakte s farmárom, ja som komunikoval so zástupcom študentov a pokúšal som sa kontaktovať s agentúrou. Po troch dňoch intenzívnej mediačnej mailovej aktivity sa dohodli na finančnej kompenzácii za ubytovanie a na jednom teplom jedle denne. Anglický kolega si bol tesne pred skončením brigády osobne preveriť dodržiavanie dohody.
Kde vás ľudia nájdu, ak by mali záujem o mediáciu?
V zozname mediátorov, ktorý má na stránke ministerstvo spravodlivosti, a tento zoznam majú aj súdy.
NIEKOĽKO „PIKOŠIEK“ ZO SVETA MEDIÁCIE
- V USA sa vďaka mandatórnej (nariadenej) mediácii dostanú do fázy súdneho konania s dokazovaním len 2 % podaných žalôb.
- Hollywoodski rozvodoví mediátori riešili o. i. rozvody Gwyneth Paltrow a Chrisa Martina, Jennifer Garner a Bena Afflecka, Tracea a Rhondy Adkinsovcov alebo tri rozvody Toma Cruisa s Katie Holmesovou, Nicole Kidmanovou a Mimi Rogersovou.
- V Singapure riešia susedské spory v drvivej väčšine formou online mediácie.
- Vo Francúzsku sa pripravuje projekt, že by za istých okolností mohol rozviesť manželstvo aj mediátor.
- Vedenie nemeckých bundesligových futbalových tímov si financuje vlastných mediátorov, ktorí pred zápasmi s najvyšším stupňom ohrozenia organizujú stretnutia medzi tvrdými jadrami fanúšikov.
