Podľa predsedu Slovenskej lesníckej komory (SLK) Milana Dolňana sa tak naplnil scenár, na ktorý lesníci upozorňovali. „Voda, ktorú nedokázal odumretý les po daždi zadržať, stiekla do nižších polôh a brala mosty, chodníky, ale aj cesty," uviedol vo vyhlásení Dolňan.
Tieto zrážky podľa neho spadli v oblasti bezzásahového režimu, kde nemohla byť lesníkmi spracovaná lykožrútova kalamita a zachránené väčšie komplexy lesa, ktoré by plnili aj vodozádržnú funkciu. SLK podľa jej predsedu už dlhodobo upozorňuje na nebezpečenstvo prírodných katastrof v týchto bezzásahových dolinách. „Ohrození sú najmä turisti, ale aj lesníci či obyvatelia jednotlivých podtatranských obcí, ktorých museli po poslednej povodni aj evakuovať. Nechceme uverejňovať poplašné správy, ani nestojíme o senzáciu, je však poľutovaniahodné, že vinu za situácie spôsobené prírodnými živlami, určité záujmové skupiny ihneď hádžu na lesníkov," konštatoval Dolňan.
Dodal, že v minulom roku minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) navštívil lokality pri obci Malužiná v Nízkych Tatrách a Tichú dolinu vo Vysokých Tatrách, aby sa osobne presvedčil o následkoch a príčinách povodní. „Podľa ministra, les spravovaný podľa ochranárskeho prístupu v Tichej doline povodeň ustál, ale les spravovaný podľa lesníckeho prístupu v Malužinej, ktorý je údajne založený na plánovaných a neraz rozsiahlych výruboch, naopak, povodni nezabránil. Ako to teda vlastne je s vodozádržnou funkciou ochranárskym bezzásahovým režimom? Je to tak, že mŕtvy les dokáže vodu zadržať? V týchto dňoch sa presviedčame, že to tak nie je," zdôraznil Dolňan.
Podľa riaditeľa Správy Tatranského národného parku (TANAP) Pavla Majka však v posledných dňoch spadlo toľko vody, že je diskutabilné hovoriť o tom, či by ju vôbec nejaký les dokázal zadržať. „Mladý les dokáže zadržať vodu aj v bezzásahovom území, kde okamžite nabieha prirodzené zmladenie," zdôraznil Majko. Dodal, že klimatické zmeny si zavinilo ľudstvo samo a s ich následkami v podobe povodí, búrok, extrémneho sucha, veterných či lykožrútových kalamít, sa bude musieť vysporiadať. „To bezzásahové územie vždy niekde končí zásahovým územím, takže máme časť vyschnutého lesa s podkôrnikom a pod ním máme holinu plnú pňov a kto vie rozlíšiť, ktorá plocha čo zadrží a čo nie? Je to signál, aby sme pripravili preventívne opatrenia a je dôležité, aby holiny boli čím skôr zelené a zalesnené, aby plnili funkcie. Matka príroda sa s tým vysporiada sama, môžeme vidieť na viacerých miestach, že to funguje," konštatoval Majko.
Lesníci podľa Dolňana nie sú v zásade proti bezzásahovému režimu a v minulosti stáli pri zrode prírodných rezervácii. Zároveň však dodal, že je nutné na základe vedeckých poznatkov zvážiť, kde je možná bezzásahovosť a kde naopak nie a posudzovať každú lokalitu zvlášť. „Zanedbaná zákonná starostlivosť o vodné toky spolu s vynúteným rozpadom horských lesných ekosystémov prirodzene vyústila do tohto stavu. Aj v minulosti sme mali povodne, ktorým predchádzali podobné úhrny zrážok, ale nemali také dopady, ako táto. Vtedy bola ale úcta k zeleným stromom a fungoval zdravý rozum," uzatvára vedúci ochranného obvodu Javorina Ján Slivinský.
