Musela sa totiž popasovať s vážnou depresiou. Osud jej totiž postavil do cesty ťažké prekážky, ktoré ju dohnali až k psychiatrovi a užívaniu silných liekov. Zásadný podieľ na tom mali nielen vážne zdravotné problémy, ale aj nešťastie v láske, ktoré ju nesmierne ranilo. Herečka dospela až do takého štádia, že sa bála smrteľnej choroby.
Anna Šišková si prešla v živote zložitým obdobím, ktoré jej na dlhší čas nalomilo duševné zdravie. „Mala som problémy s chrbticou a strašne dlho sa mi to vlieklo a skončilo to tak, že som mala taký pocit menejcennosti, že nemôžem dobre chodiť, že som v bolestiach na javisku, neustále bolesti mi spôsobili depresiu, úzkosť a tak som išla k neurológovi,“ priznala herečka v relácii Silná zostava. Neznesiteľné bolesti ju dokonca dohnali až na operačný stôl. „Nemohla som chodiť, len som ležala, tak som bola z toho veľmi depresívna,“ povedala Novému Času uznávaná umelkyňa, ktorá vtedy musela rok užívať aj veľmi silné lieky na potlačenie úzkosti, ktorá ju prenasledovala dlhú dobu.
Zvádzala boj
Stavy úzkosti sa však objavili opäť, a to v období, keď jej skrachovalo manželstvo s režisérom Jurajom Nvotom. S tým tvorila pár dlhých osemnásť rokov a majú spolu dcéru Terezu. Manželia sa rozviedli po tom, čo sa herečka pred dvanástimi rokmi zaľúbila do kolegu Juraja Kemku. Až s veľkým odstupom času priznala, že krach manželstva ju hlboko poznačil na duši a zápasila s depresiou, ktorá jej strpčovala život. A to až do takej miery, že musela vyhľadať pomoc odborníkov, ktorí jej pomohli dostať sa z ťažkej životnej situácie. „Bojovala som s tým, keď som sa rozišla so svojím prvým mužom, a na to mi zomrela moja matka. Vtedy som mala hlboké úzkosti a musela som navštíviť lekára,“ priznala Novému Času Šišková, ktorá vtedy vyhľadala pomoc psychológa a neskôr aj psychiatra.
Nie je to hanba
Podobné roky trápenia sú už podľa jej slov minulosťou, je však presvedčená, že úzkosti by sa nemali zanedbávať. „Poznám veľmi veľa ľudí, ktorí nimi trpia a majú problém sa s tým priznať, alebo ísť to liečiť. Stane sa to skoro každému aspoň raz za život. Stále sa za to hanbíme, ako keby to bolo niečo, že nás budú brať za bláznov, ale to nie je tak,“ apeluje touto cestou Šišková, pre ktorú je depresia, našťastie, už len trpkou spomienkou.
