Banskobystričan Juraj Lupták bol od dvanástich rokov v detských domovoch. Chodil do osobitnej školy, banícke učilište nedokončil. Pracoval ako pastier oviec, závozník a pomocný robotník. Od 17 rokov pil alkohol a čistiaci prostriedok na okná. Bol viackrát súdne trestaný. Do dejín zločinu sa zapísal ako zlodej, násilník a napokon trojnásobný vrah, ktorý pred tridsiatimi rokmi odvisol na šibenici. Bol predposledným vrahom popraveným na Slovensku.
Lupták si svoje obete vyberal náhodne, ale miesta vrážd mal dobre vytipované. Dopredu si premyslel aj všetky únikové cesty. Staral sa aj o to, aby na jeho odeve neostali stopy, raz si oblečenie dokonca vypožičal.
Pri prvej vražde v máji 1978 na lesnom chodníčku pri Banskej Bystrici zozadu zaútočil na mladú ženu († 20). Zaškrtil ju, znásilnil a z kabelky jej ukradol 500 korún (16 eur). Telo nebohej mladej ženy objavili až po roku.
O štyri roky neskôr na Suchom vrchu pri Banskej Bystrici podnapitý a omámený okenou a vínom takmer na smrť dobil dievča († 15). Obeti ukradol hodinky, náušnice a batoh. Dievča sa po chvíli prebralo. Lupták ju však ešte zaživa hodil do jamy, v pľúcach nebohej sa našli čiastočky hliny.
O ďalší mesiac takmer v centre banskej Bystrice si počkal na ďalšiu mladú ženu. Keď prišla, vrhol sa na ňu zozadu a začal ju kameňom mlátiť po hlave. Surovo obeť bil, až kým nestratila vedomie. Neznásilnil ju, pretože v tom čase mala menštruáciu. Nezvyčajnosťou tretej vraždy je fakt, že dievča krátko pred zavraždením z plasteliny vymodelovalo tvár škaredého muža s tým, že je to jej smrť. Mnohí neskôr v tvári spoznali samotného Luptáka. Tretia vražda vyvolala v meste paniku. Ženy sa niekoľko mesiacov báli vyjsť samé na ulicu, pokým podozrivého z vrážd nechytili.
Je nepochopiteľné, že Lupták, hoci ledva dokončil osobitnú školu, dokázal oklamať detektor lži. Navyše dokázal predpovedať počasie. Skončil na šibenici v roku 1987, vtedajší prezident Husák mu milosť neudelil.
